Sýria mešká s likvidáciou chemických zbraní [STV Dvojka]

Marta Jančkárová, moderátorka: „Sýria zmeškala termín na vyvezenie všetkých toxických komponentov z chemických zbraní preč z krajiny. Zatiaľ sa zbavila necelých piatich percent nebezpečných chemikálií. Podľa Damasku sú príčinou logistické a bezpečnostné problémy. Likvidácia sa má uskutočniť na mori na palube americkej lode so špeciálnym vybavením. Podľa septembrovej rezolúcie Bezpečnostnej rady OSN ich mala Sýria všetky vyviezť z krajiny do piateho februára, pričom likvidácia celého arzenálu chemických zbraní by sa mala uskutočniť a ukončiť do tridsiateho júna tohto roku. Naše pozvanie k téme prijal pán Viktor Milata, podpredseda Slovenskej chemickej spoločnosti, a zároveň hosť, ktorý prišiel z Fakulty chemickej a potravinárskej technológie STU. Vitajte.“
Viktor Milata, Fakulta chemickej a potravinárskej technológie STU: „Dobrý večer.“
Marta Jančkárová, moderátorka: „Tak teda konečný termín na likvidáciu chemického arzenálu Sýrie, ako sme už povedali, je tridsiaty jún. V prvej námornej operácii ide vôbec o najsmrtiacejšie látky, vrátane takzvaného horčicového plynu, sarínu a bojovej látky VX. Len pripomeňme, ako účinkujú tieto zbrane.“
Viktor Milata, Fakulta chemickej a potravinárskej technológie STU: „No sú to látky, ktoré patria medzi látky pôsobiace na centrálny nervový systém. To znamená, že pri svojom účinku inhibujú jeden enzým, ktorý sa volá acetylcholinesteráza, no a vlastne pri zvýšenej dávke môžu spôsobiť veľmi rýchlo smrť. Pri nižších dávkach sa dostavujú príznaky, ktoré je ešte možné zvrátiť látkami, ktoré sa nazývajú antidotá.“
Marta Jančkárová, moderátorka: „Sýria včera zmeškala ten termín na vyvezenie všetkých toxických komponentov. Damask tvrdí, že príčinou sú logistické a bezpečnostné problémy. O čo môže ísť v tomto prípade?“
Viktor Milata, Fakulta chemickej a potravinárskej technológie STU: „No to sú látky, ktoré sú prudko jedovaté. Keď si uvedomíme, že na stokilogramového jedinca stačí desať miligramov takejto látky na usmrtenie, tak tá práca s nimi musí byť veľmi istá, musia sa dodržiavať proste predpisy, ktoré sú na to určené, aby nedošlo ku kontaminácii. Môže to spôsobiť veľmi veľké škody na jednak okolí, jednak na ľudskej populácii a podobne.“
Marta Jančkárová, moderátorka: „Ako sme spomínali, tie chemické zbrane sa majú likvidovať na palube špeciálnej americkej lode. Prečo práve na lodi? Hrajú tam rolu bezpečnostné príčiny?“
Viktor Milata, Fakulta chemickej a potravinárskej technológie STU: „Určite. Na jednej strane treba povedať, že existuje viacero prístupov, ktoré sú navrhnuté na likvidáciu takýchto bojových otravných látok, konkrétne látok, ktoré sú nervovo-paralytickými jedmi, ako je napríklad tabun, sarín, soman a spomínaná látka VX. Tie horčičné látky, to sú látky typu yperit, ktoré boli použité v prvej svetovej vojne Nemcami. Treba povedať, že tá likvidácia vyžaduje napríklad postupy, ktoré boli navrhnuté Američanmi, alebo Belgickom. Sú to postupy založené na superkritickej vode, to znamená voda, ktorá má teplotu nad tristosedemdesiatštyri stupňov Celzia, dvadsaťdva megapascalov tlaku. A pri takomto stave voda nadobúda vlastnosti také, že napríklad nerozpúšťa kuchynskú soľ, čiže správa sa úplne ináč ako rozpúšťadlo, a má jednak vlastnosti, ktoré spôsobujú hydrolýzu, a jednak aj oxidáciu.“
Marta Jančkárová, moderátorka: „No a keď sa takéto chemické nebezpečné zbrane likvidujú na palube lode, nehrozí teda kontaminácia okolitého mora?“
Viktor Milata, Fakulta chemickej a potravinárskej technológie STU: „No keď sa pracuje tak, ako by sa malo s nimi pracovať, určite nie. Na druhej strane, to okolité more zhoršuje prístup prípadne ľuďom, ktorí by chceli získať tieto látky a zneužiť ich na nejaký účel. Takže má to aj takýto zrejme...“
Marta Jančkárová, moderátorka: „Vy ste ešte pred vysielaním spomínali, že rôzne krajiny navrhli rôzne spôsoby zneškodnenia chemických zbraní, dokonca jedna z krajín spomínala aj sopku ako možnosť. Ako by to fungovalo?“
Viktor Milata, Fakulta chemickej a potravinárskej technológie STU: „No je tam viac takých teoretických možností. Napríklad ruská strana navrhovala likvidáciu podzemným jadrovým výbuchom, pri ktorom, ako vieme, vznikajú teploty niekoľko miliónov stupňov Celzia, a pri takýchto teplotách, samozrejme, že tie látky nemôžu vydržať. Podobne likvidácie takýchto látok tiež ruskou stranou boli teoreticky vyvinuté, ako likvidácia napríklad v magme sopiek. Na druhej strane, sú vyvinuté metódy, ktoré sú založené na oxidačno-alkalických reakciách, prípadne za katalýzy nejakými nukleofilmi, ako sú napríklad amíny. To je z toho dôvodu, že treba mať aj pomerne lacné látky, ktorých potrebujeme veľké kvantá, čiže tam ide aj o ekonomickú stránku takejto likvidácie. Takže tých postupov je vyvinutých pomerne veľa. Niektoré sú z nich teoretické, niektoré sú aj doslova veľmi praktické, veľmi jednoduché. Ja by som napríklad ešte dodal, pri takej samotnej hydrolýze vodou autokatalytickou reakciou taká látka VX za tridsať až šesťdesiat dní na sto percent sa rozloží. To znamená, že dva mesiace potrebujete zabezpečiť ostrahu takého objektu, kde sa tá látka rozkladá.“
Marta Jančkárová, moderátorka: „Vy máte mimochodom osobnú praktickú skúsenosť s likvidáciou chemikálií. Môžete ju popísať?“
Viktor Milata, Fakulta chemickej a potravinárskej technológie STU: „Kedysi, keď museli teda aj študenti vysokých škôl chodiť na vojenskú prípravu, tak bola časť, v ktorej sa zaoberali tylovou službou, niektorí PHM, čiže pohonné hmoty, mazadlá, no a ja som zhodou okolností bol ten, ktorý bol v takejto chemickej jednotke, kde sme sa teda zaoberali vyhodnocovaním účinkov zbraní hromadného ničenia, to znamená jadrové, chemické látky, alebo biologické látky.“
Marta Jančkárová, moderátorka: „Musia sa naozaj všetky chemické zbrane zákonite zničiť? Nedajú sa rozložiť na nejaké iné látky povedzme, ktoré by sa dali využiť inak?“
Viktor Milata, Fakulta chemickej a potravinárskej technológie STU: „Je tam jedna malá možnosť s využitím jedného živočíšneho kmeňa. Ale zrejme asi v tých kvantách, v ktorých sa to nachádza v tej Sýrii, pravdepodobne sa jedná teda o VX látky, sarín, ktorý bol napríklad použitý tou známou sektou Óm šinrikjó dvakrát na ten atentát v Japonsku, tak tieto látky majú k dispozícii. Ináč je to prvá bojová otravná látka, ktorá bola vyvinutá nemeckými chemikmi v roku 1935.“
Marta Jančkárová, moderátorka: „Pán Milata, ďakujem za bohaté informácie. Pekný večer, dovidenia.“
Viktor Milata, Fakulta chemickej a potravinárskej technológie STU: „Ja ďakujem za pozvanie a želám príjemný večer.“
Marta Jančkárová, moderátorka: „Podobne. Zo Správ a komentárov je to všetko. Ďakujeme pekne za priazeň. Prežite ešte príjemný neskorý večer a dovidenia.“