Toxická chemička [RTVS Jednotka]

Miroslava Ščobíková, moderátorka: „Na Horehroní hrozí ekologická pohroma. Stará, dnes už nefunkčná rafinéria Petrochema Dubová je plná toxických látok. Po privatizácii sa tu vystriedalo viacero majiteľov a zdá sa, že na kontaminanty v areáli podniku sa akosi pozabudlo. Informácie o tom, čo všetko sa nachádza za múrmi bývalej chemičky, sa dostávajú na povrch až teraz. Súkromná firma totiž vypovedala prevádzku čistiarni odpadových vôd. Úrady sa usilujú na poslednú chvíľu situáciu zvrátiť a každý mesiac vyhlasujú v okrese Brezno mimoriadnu situáciu. Prípad vyšetruje aj envirokriminálka.“

Ladislav Štibrányi, chemik Slovenskej technickej univerzity v Bratislave: „Bol som tam na začiatku, keď sa to spúšťalo, ako chemik, ktorý to tam sledoval a kontroloval, no a pamätám si to ako dneska. Stál som tam na koľajisku, chlapík mal v rukách takú veľkú rúru. Potom to strčil do tej cisterny a to ostatné tieklo priamo pod kolesá. Ľahkovážne nakladali s ropnými frakciami a tým pádom sa dostávali do podložia veci, ktoré tam nemali byť a druhá vec je, ten podnik bol rozbombardovaný. Za druhej svetovej vojny z tých nádrží, ktoré boli prerazené, vytiekli tie látky, ktoré tam boli, do podložia.“

Igor Slaninka, riaditeľ Štátneho geologického ústavu Dionýza Štúra: „Podotýkam, že vlastne v tomto areáli Petrochemy Dubová ešte podrobný geologický prieskum nebol zrealizovaný, takže nejaké úplne detailné informácie o tom, aký rozsah, aká látková bilancia z kontaminantov, aké typy kontaminantov, aké riziká a tak ďalej, tak to ešte nemáme k dispozícii.“

Mário Kern, riaditeľ odboru envirokriminality na Prezídiu Policajného zboru: „My sme pri vyšetrovaní v niektorých prípadoch narazili na čarovné slovo, že stará environmentálna záťaž a tu sa na niektoré veci hľadelo tak, že ak je to na zozname starých environmentálnych záťaží, tak vlastne nie je čo vyšetrovať, že to už je vlastne je to niekde v zozname, takže to štát ide riešiť.“

Jozef Kubánek, redaktor: „Bývalá štátna rafinéria spracovávala ropu od roku 1938. Závod kedysi vyrábal mazacie a priemyselné oleje. Po reťazci privatizácie a konkurzov sa areál dostal do rúk eseročky PTCHEM.“

Neuvedený: „Toto je súkromný majetok a bohužiaľ.“

Neuvedená: „Konateľ povedal, že nemáme dávať kontakt naňho, tak bohužiaľ.“

Jozef Kubánek: „Podnik pritiahol pozornosť verejnosti začiatkom tohto roka. Spoločnosť PTCHEM z dôvodu nedoplatkov za energie ohlásila vypnutie čistiarne odpadových vôd. Ukázalo sa, že jej odstávka by mohla spôsobiť ekologickú haváriu nevídaných rozmerov. Okrem splaškov z priľahlej štvrte totiž čistí aj kontaminované vody z areálu.“

Ondrej Filipiak, prednosta Okresného úradu v Brezne: „O tom, v akom stave je, majiteľ spoločnosti že chce odstaviť čistiareň vody, sme sa dozvedeli začiatkom marca tohto roku a postupne sa začali odkrývať veci, o ktorých sa nevedelo.“

Jozef Kubánek: „Okresný úrad v Brezne od 1. apríla každý mesiac vyhlasuje mimoriadnu situáciu, aby čistiareň odpadových vôd udržali v prevádzke. Faktúry za elektrinu začal preplácať štát. Areál sa zároveň dostal pod väčší drobnohľad úradníkov.“

Igor Slaninka: „Ten stav, aký ukázal z auditov tej čistiarne, nie je úplne vhodný. Boli tam zanedbané vlastne prevádzkové nejaké údržby.“

Ondrej Filipiak: „Strojné technologické zariadenia sú po lehote svojej životnosti. Niektoré kľúčové strojné technologické zariadenia nemajú prevádzkovú rezervu. V niektorých objektoch, napríklad na hlavnej trafostanici objekt prípravy chemikálií a iné, sa dažďová voda dostala priamo k elektrozariadeniam. Chýbajú platné doklady o vykonaní úradných skúšok.“

Branislav Čižmárik, starosta obce Nemecká: „Výsledky sú dosť alarmujúce, nakoľko technický stav nie je vhodný na ďalšie prevádzkovanie čističky odpadových vôd.“

Jozef Kubánek: „Audit zároveň poukázal na ďalšie problémy. V areáli našli rozsiahlu skládku nebezpečného kalu.“

Ondrej Filipiak: „Ktorý vzniká pri čistení v čistiarni odpadových vôd a ten kal, ten nebezpečný kal, kde sú tie nebezpečné látky, sa vyvážajú tu. Tam sa nachádza niekoľko tisíc ton toho odpadu. A navyše nie je uvedená, alebo nie je vedená evidencia o vzniku o nakladaní s odpadom, s takýmto. Nedá sa zistiť, aký je náklad na likvidáciu odpadov a ani sa nedá zistiť a stanoviť nebezpečné vlastnosti týchto odpadov, pretože neexistujú k tomu zatiaľ vzorky, odber vzoriek, aké sú tam látky.“

Jozef Kubánek: „Za múrmi bývalej rafinérie sa v neposlednom rade nachádzajú dve veľké jazerá plné toxických gudrónov. Vedľajší produkt spracovania ropy sem navozili ešte za bývalého režimu. Aby nedošlo k ich pretečeniu, prebytočné vody odtiaľto rovnako odčerpávajú do čistiarne. Hrádze gudrónov sú však tiež v kritickom stave.“

Zo stanoviska Vodohospodárskej výstavby, š.p.: „Na základe obhliadok realizovaných v roku 2022 na odkalisku Dubová v Nemeckej sme konštatovali poškodenie telesa hrádze v takej miere, že bezprostredne hrozí havária tohto odkaliska.“

Jozef Kubánek: „Z ministerstva životného prostredia sme si k areálu Petrochema Dubová vyžiadali doterajšiu dokumentáciu. Zisťujeme, že v rámci monitorovania environmentálnych záťaží tu geológovia realizovali rozsiahlejší výskum naposledy pred siedmimi rokmi. K hlavnému zdroju znečistenia sa však nedostali. Spoločnosť PTCHEM štátnych geológov do areálu nevpustila.“

Igor Slaninka: „Tuná existovala súkromná spoločnosť, ktorá odmietala v minulosti spolupracovať. Takže v princípe nemali sme nejakú možnosť vstupovať tam. Teoreticky z hľadiska geologického zákona, ten vstup je možné aj vynútiť si, ale tá vymožiteľnosť tohoto práva s ohľadom na časové možnosti, alebo finančné možnosti častokrát je veľmi ťažko realizovateľná.“

Mário Kern: „Tuná nie je dobre nastavený ten kontrolný systém, ani tie oprávnenia tých kontrolných orgánov nie sú dostatočné. My sami sme iniciovali v minulosti zmeny v právnych predpisoch aj v oblasti odpadového hospodárstva.“

Jozef Kubánek: „Geológovia sa dostali do areálu až teraz, v rámci vyhlásenej mimoriadnej situácie.“

Ladislav Štibrányi: „Odobrali podľa toho, čo tu pozerám, vzorky z rôznych miest a tie údaje, ktoré sú tu, poukazujú na to, že celé prostredie je dosť značne kontaminované jednak aromatickými uhľovodíkmi a jednak aj tým, čo tam kedysi dávno vyrábali a celý areál je v takom zdevastovanom stave. Čiže nedá sa očakávať, že sa to samé očistí.“

Ondrej Filipiak: „Štátny geologický ústav preukázal v areáli podniku Petrochema Dubová silné znečistenie. Objavili sa tam v tých jednotlivých vrtoch, ktoré sú v areáli podniku, viac ako tisícnásobne prekročené intervenčné kritériá benzénu.“

Igor Slaninka: „Samozrejme konkrétne čo sa týka o tie látky benzénového radu, tak tak vysoké hodnoty boli mierne prekvapujúce, ale podrobnosti sa určite zistia pri ďalšom prieskume, ktorý nám ukáže, či je toto znečistenie benzénom rozsiahlejšieho charakteru, lebo momentálne máme len pár vzoriek, ktoré nám neumožňujú spraviť rozsiahlejšie závery.“

Branislav Čižmárik: „Áno, výskyt niektorých tých látok, ktoré by sa tam ani nemali vyskytnúť a boli vlastne zistené v tomto prieskume, sú dosť znepokojujúce. Takže tie benzénové látky a ostatné, ja podľa mňa neviem ako sa tam vlastne dostali. Všetky tie látky spôsobujú zvýšený rast tých karcinogénnych ochorení.“

Jozef Kubánek: „Marta Kilimajerová je bývala chemička Slovchémie, pod ktorú za socializmu spadali chemické závody. Jej úlohou bolo zosumarizovať výskyt PCB látok v podnikoch.“

Marta Kilimajerová, bývalá zamestnankyňa a gestorka PCB látok Slovchémia, š.p.: „Tam proste pri gudrónovych jamách boli polychlórované bifenyly voľne vložené v stodvadsiatich sudoch aj so zmesou niečoho iného. Na starosti to dali zásobovačom. To sa rozpadávalo a to je oveľa nebezpečnejšie ako gudrónove jamy. Malo sa to likvidovať. Dodnes to nie je zlikvidované aj z iných podnikov a mám evidenciu všetkých podnikov, kde sa mali a kto to odoberal.“

Ladislav Štibrányi: „Polychlórované bifenyly boli svojho času používané ako teplonosiče. Čiže namiesto vody v tých rúrkach boli zohriate polychlórované bifenyly, ktoré sú stabilné, oxidačne odolné a mohli sa zohriať na nejakých dvesto, dvestopäťdesiat stupňov a tým sa vyhrievali reaktory. No a keďže to oni používali zo Strážskeho a neminuli to, alebo vyčerpali to z tých reaktorov z tých potrubí, no tak sudy, keď prehrdzaveli, tak idú do spodku, do vody.“

Igor Slaninka: „V podzemnej vode odobratej alebo vzorkovanej z drenážneho systému tie PCB-čka boli identifikované. Boli identifikované nie v nejakom veľkom rozsahu, ale už v rozsahu, ktorý je nadlimitný. Dá sa povedať, že je tam pravdepodobný zdroj týchto PCB látok, ale aký rozsiahly bude, to ukáže až ďalší prieskum.“

Jozef Kubánek: „Aby nedošlo k zamorovaniu okolia, začiatkom deväťdesiatych rokov vybudovali hydraulickú clonu. Ide o podzemný drenážny systém, ktorý je situovaný v smere prúdenia podzemných vôd.“

Branislav Čižmárik: „Čo sa týka tej drenážnej steny, tak teraz sa vlastne prechádzame nad drenážnou stenou áno. Toto je vlastne tá sieť, ktorá je nejakým spôsobom pod zemou niekoľko metrov a vlastne je odizolovaná a vlastne bráni úniku tých spodných vôd do ďalšieho podložia a dá sa povedať už potom do Hrona.“

Ladislav Štibrányi: „Hydraulická clona má dva účely. Jeden účel je, že zabráni ľubovoľnému toku a za hydraulickou clonou vždycky sú vrty, ktoré odčerpávajú tú vodu, čistia ju a vracajú ju naspäť.“

Jozef Kubánek: „Znečistená voda je z hydraulickej clony odčerpávaná do čistiarne odpadových vôd. Tá je však ako bolo spomínané v havarijnom stave a súkromnej firme, ktorá mieri do konkurzu, na čistenie kontaminantov dochádza chémia. V októbri navyše ČOV-ke vyprší povolenie na prevádzku. Krízový štáb, ktorý každý mesiac zasadá na okresnom úrade, odhlasoval nasledovné riešenie.“

Ondrej Filipiak: „Došlo teda k tomu rozhodnutiu, že sa to dočasne vypne odčerpávanie vôd z drenážnej steny a začne sa to monitorovanie. Ten celý proces začne 1. októbra.“

Branislav Čižmárik: „Nedostal som dneska odpoveď na to, že kto nesie vlastne to najväčšie riziko. Vidím v tom stále také by som povedal hazardovanie so zdravím našich obyvateľov.“

Jozef Kubánek: „Existovalo iné riešenie? Možno bezpečnejšie?“

Ondrej Filipiak: „V tejto chvíli podľa vyjadrení ministerstva životného prostredia neexistovalo a nie je iné riešenie, ako zistiť ako je to prostredie celé kontaminované.“

Ministerstvo životného prostredia SR (zo stanoviska): „Ministerstvo životného prostredia je presvedčené, že v rámci ukončenia prevádzky čistiarne odpadových vôd v areáli bývalej rafinérie sa obyvatelia Nemeckej a príroda nemôžu stať rukojemníkmi nezodpovedných majiteľov priemyselného areálu. Rezort v tejto súvislosti presadzuje opatrenia, ktoré umožnia vykonať efektívne záchranné práce. Tieto práce budú spočívať vo vykonaní skúšky účinnosti drenážnej podzemnej steny a následnom monitorovaní kvality vôd v areáli podniku čistiarní odpadových vôd a v rieke Hron.“

Jozef Kubánek: „Ak by sa nedajbože niečo stalo, kto bude niesť zodpovednosť? Okresný úrad?“

Ondrej Filipiak: „Okresný úrad a verejná správa, to znamená my, ale s tým, že máme nastavené tie bezpečnostné prvky, v spolupráci s geologickým ústavom, aj ministerstvom životného prostredia vieme včas zareagovať a predpokladáme, že nedôjde k nejakej environmentálnej havárii, alebo ekologickej havárii. Stíhame včas všetky procesy zastaviť.“

Jozef Kubánek: „Kto však stojí v pozadí spoločnosti. ktorej konateľ s médiami odmieta komunikovať? Eseročka PTCHEM vlastní Petrochemu od roku 2011. Menšia časť areálu už ako PTCHEM Sulfurex medzičasom skončila v rukách Ukrajincov a Bulharov. Administratívne budovy zase kúpila akciová spoločnosť EKOFIN, za ktorou stojí prešovský veľkopodnikateľ Miroslav Remeta. Spojenie s týmto podnikateľom sa tu ale nekončí. Jediným aktuálnym vlastníkom PTCHEMU je firma na Cypre. Jej väčšinovým akcionárom je práve Miroslav Remeta. Pán Remeta, audity ukázali, že čistiareň odpadových vôd je v havarijnom stave. Prečo ste to nechali zájsť až takto ďaleko?“

Miroslav Remeta, podnikateľ (telefonát): „Viete, ja neviem či je niekto prekvapený z toho, že keď nebeží niekoľko rokov výroba vo fabrike, že sa neinvestuje do zariadení. V každom prípade je treba povedať, že čistiareň odpadových vôd stále funguje, plní všetky parametre.“

Jozef Kubánek: „Podľa podnikateľa, známeho aj z výstavby tunela Višňové, úrady šesť rokov nevedeli určiť, kto by sa mal o environmentálnu záťaž postarať. Právoplatné rozhodnutie padlo až teraz. Gudrónové jazerá ma sanovať štát. Zvyšok podniku spoločnosť PTCHEM, ktorá s tým však nesúhlasí. Odvoláva sa na to, že obchodné plány v Petrocheme jej nevyšli a pôvodcom znečistenia nie je eseročka PTCHEM.“

Miroslav Remeta: „Jednoducho to, že to orgány ťahali šesť rokov, to je napísané aj v tom rozhodnutí. Ja som zvedavý, ako sa s tým vysporiada správny súd.“

Jozef Kubánek: „Podávate tam žalobu, alebo ako to budete?“

Miroslav Remeta: „Samozrejme, určite, v každom prípade, ja nie, ale právnici určite áno.“

Ondrej Filipiak: „Aj toto je predmetom šetrenia toho, možno prečo je to tak, ako to je a prečo tak dlho to trvalo šesť rokov. Je predpoklad, že došlo k porušovaniu zákonov, ale toto musí potvrdiť nezávislé vyšetrovanie.“

Jozef Kubánek: „Dalo by sa podľa vás tomuto scenáru a tej situácii, ktorá je aktuálne v tom podniku predísť, ak by jednoducho tie kontroly prebehli tak ako mali prebehnúť?“

Mário Kern: „No to je zásadná otázka nášho vyšetrovania, pretože my sa vždy pri tom vyšetrovaní zaujímame aj o to, že čo spôsobilo tento stav.“

Jozef Kubánek: „Možno posledná otázka, čo s tým v budúcnosti?“

Ondrej Filipiak: „Budeme sa snažiť pripraviť riešenia ako ďalej. V tejto chvíli zatiaľ riešenie, čo bude po 1. novembri, alebo po 30. októbri, nie je. Ale sú rôzne scenáre, ale aktuálne prijaté opatrenie nie je žiadne.“

Jozef Kubánek: „Otázne je aj to, kedy a či vôbec k sanácii environmentálnej záťaže, o ktorej mal štát doposiaľ veľmi málo informácií reálne dôjde. Okrem toho, že celá kauza skončí pravdepodobne na súdoch, spoločnosť PTCHEM každý rok generuje vyše polmiliónovú stratu. Rozpočet na sanáciu bývalej rafinérie si nikto nedovolil ani odhadnúť, keďže nikto poriadne nevie ako veľmi a čím všetkým je celé územie kontaminované.“