Treba našu pitnú vodu ešte filtrovať alebo nie? [TA3]

Katarína Zollerová, redaktorka: "Dobrý večer. Na rade je relácia Labyrint. Podľa niektorých štatistík až 40 percent domácností je zásobovaných nadmerne chlórovanou pitnou vodou a vyše 80 percent studní nespĺňa základné hygienické normy. Na druhej strane sa o našej vode hovorí ako o jednej z najlepších v okolitých krajinách. Vodárne si za jej kvalitou stoja, no a Úrad verejného zdravotníctva takisto. Ako to teda je? Je či nie je slovenská voda pitná, to už sa budem pýtať nášho dnešného hosťa, profesora Jozefa Kriša, vedúceho katedry zdravotného a enviromentálneho inžinierstva Slovenskej technickej univerzita Bratislava. Dobrý večer, vitajte."

Jozef Kriš, vedúci katedry, Stavebná fakulta STU Bratislava: "Dobrý večer. Ďakujem veľmi pekne."

Katarína Zollerová, redaktorka: "Pán profesor, poďme si povedať, aká je teda slovenská voda, aká je voda v slovenských domácnostiach a teda, či je potrebné s ňou ďalej niečo robiť?"

Jozef Kriš, vedúci katedry, Stavebná fakulta STU Bratislava: "Ak by som zobral nejaký priemer, tak si myslím, že sme vynikajúci. Obecne treba povedať teda na celom Slovensku je kvalita vody relatívne vysoká. Aj tam, kde nie je, tak sa robia opatrenia na to, aby spĺňala kritériá, ktoré sú požadované pre vody pitné. Naša norma alebo náš štandard hovorí o tom, že asi 82 alebo 83 parametrov musí byť rovnakých alebo limitujúce alebo rovnaké ako spĺňajú európska norma. Čiže v podstate krajina ako, ktoré sú veľmi vyspelé. A dokonca, ak sa nemýlim, je tam nejaký jeden alebo dva parametre, kde ešte sme prísnejší, striktnejší. A preto dá sa povedať, že voda, ktorú pijeme, je dobrá. Treba ale dodať, že 86 alebo 87 percent v súčasnosti obyvateľov je zásobených z verejných vodovodov. To hovorím o tejto vode. Zvyšné percentá do tej stovky sú to ľudia zásobení zo svojich vlastných zdrojov, studní. Tam je to trochu zložitejšie a tam aj sa približuje k tým číslam, ktoré ste pred chvíľočkou uviedla, že tie zdroje nevyhovujú tak tým kritériám, aké by sa požadovali na pitnú vodu. Neni taká starostlivosť o tú vodu taká, ako je pri verejných vodovodoch."

Katarína Zollerová, redaktorka: "Takže nie je voda ako voda podľa toho, čo hovoríte. Väčšina však na Slovensku je kvalitná. Poďme si povedať tie parametre, aké by mali byť."

Jozef Kriš, vedúci katedry, Stavebná fakulta STU Bratislava: "No tých parametrov, ako som spomínal, je veľmi veľa. V súčasnosti cez 80 a delia sa na niekoľko kritérií. Sú to v prvom rade parametre týkajúce sa biologického alebo mikrobiologického znečistenia, ktoré je veľmi vážne, pretože temer všetky parametre sú dosť nebezpečné pre život človeka. Potom sú to ďalej parametre fyzikálno-chemické, ktoré sa delia na organické a na anorganické. Tam časť tých parametrov je tiež môže byť nebezpečná. Myslí sa tým povedzme ťažké kovy, ale myslia sa aj rôzne organické látky, prvky, ktoré vznikajú buď priamo v prírode, alebo sú produktom človeka. Ďalej sa toto delí na prvky, ktoré môžu spôsobiť senzorické vlastnosti, napríklad zákal, zápach, železo, mangán a podobne, ktoré vizuálnu urobia tú vodu nepredateľnou alebo respektíve vizuálne hovoria, že to neni dobrá voda. V skutočnosti ale takáto voda by nemusela uškodiť. Samozrejme je predpoklad, že aj áno, pretože na tých prvkoch sa nachádzaj aj tie biologické a bakteriologické. Ďalej sú to prvky, ktoré voda by mala mať, a to je povedzme vápnik, horčík, ktorý pomáha v podstate človeku pri jeho tvorbe, tvorbe kostí a podobne. A vo vode by mali byť aj iné prvky v stopových formáciách, ktoré by tiež pomáhali človeku. Voda je požívatina, podľa mňa najznalejšia potravina a mala by človeku pomôcť. Je tu ešte jeden taký parameter rádioaktivita môže byť. Na Slovensku sú aj takéto vody, kde je rádioaktivita, kde tiež sa musí tá rádioaktivita odstrániť. Neni to veľa zdrojov, ale nachádzajú sa takéto zdroje."

Katarína Zollerová, redaktorka: "Pán profesor, kde sú tie miesta na Slovensku, kde je voda z vášho pohľadu alebo teda podľa vás nie najvhodnejšia na to, aby sme ju pili?"

Jozef Kriš, vedúci katedry, Stavebná fakulta STU Bratislava: "Základné zdroje sú podzemné a povrchové vody. Ja tomu hovorím tak ľudovo, bohatý západ, chudobný východ. Je to žiaľ, je to tak rozložené. Na východe nemajú až také vhodné podmienky na tvorbu podzemných vôd, preto tam používajú povrchové vody, ktoré sa musia väčšinou upravovať, pretože povrchové vody sú citlivejšie na znečistenie ako podzemné. Podzemné predsa len dochádza k určitej filtrácii, spomaľovaniu prietoku toho znečistenia, respektíve aj z biologického odbúravania, pretože v tom podzemí vznikajú rôzne procesy. A ešte taký dosť slabší región na vodu je južné stredné Slovensko. Tie ostatné regióny sú, myslím, že celkom dobre zásobené. Dokonca mnohé regióny tak, že nepotrebujú vodu ani čerpať. Voda gravitačne sa dopravuje k spotrebiteľovi."

Katarína Zollerová, redaktorka: "Keď ste hovorili, pán profesor, o tých prvkoch, jedným z nich je aj chlór a niektorí z nás sú možno trošku viac citliví práve na tú vôňu toho chlóru alebo tú chuť toho chlóru, alebo neviem, ako by som to inak odborne povedala. V každom prípade, na čo vôbec sa chlór pridáva do vody, čo on v tej vode robí a je možné si tú vodu nejako odchlórovať v domácnosti?"

Jozef Kriš, vedúci katedry, Stavebná fakulta STU Bratislava: "Viete, podľa nariadenia vlády, ktoré hovorí o tých parametroch, čo sme pred chvíľočku hovorili, my vodu nemusíme chlórovať. Ak by boli také podmienky, že by vodný zdroj dlhodobo vykazoval vynikajúcu kvalitu a bol by dobrý transportný systém, čiže dopravný systém vody, nemusela by s vôbec chlórovať. Chlórovanie je určitá zábezpeka, ktorá má zabezpečiť, aby v prípade nejakého znečistenia, ktoré sa môže dostať do systému, do potrubia, ale aj do vodného zdroja, bolo to zneškodnené chlórom. Prečo chlórom? Tých dezinfekčných prostriedkov je veľmi veľa. Sú to na báze fyzikálnej, ale aj na báze chemickej. Chlór na báze chemickej pracuje, ale je to jediný dezinfekčný prostriedok, ktorý je vo vode stály. Stály znamená, že ak ho pridáme do vody, tak on sa spotrebuje iba časť, aby zničil to znečistenie, ktoré je, biologické znečistenie podotýkam, alebo na oxidáciu organických látok, ak sa vo vode nachádzajú, a zvyšok sa transportuje ďalej až k spotrebiteľovi. A práve tam je druhý takýto limit 0,05 miligramu voľného chlóru na liter by malo byť u spotrebiteľa. Čiže, ak prídete domov, otvoríte kohútik, tak by mala tam tá kontrola, ktorá môže aj k vám prísť, zistiť takéto množstvo. Ak to nie je, tak nie sú splnené určité podmienky. Ale neznamená, že tá voda by mala byť zlá."

Katarína Zollerová, redaktorka: "Škodlivá."

Jozef Kriš, vedúci katedry, Stavebná fakulta STU Bratislava: "Teda škodlivá."

Katarína Zollerová, redaktorka: "Môžeme si tú vodu dať skontrolovať aj sami?"

Jozef Kriš, vedúci katedry, Stavebná fakulta STU Bratislava: "Myslím si, že môžete si dať. Na to sú, majú svoje zariadenia samotné vodárenské spoločnosti, úrady verejného zdravotníctva a možno iné laboratóriá, ktoré sa touto problematikou zaoberajú. Samozrejme rozbory sú relatívne dosť drahé a nechcem hovoriť o číslach, ale kompletný rozbor, čiže všetky biológie a všetkých tých parametrov, ktoré som tu spomenul, stojí desaťtisíce korún. Čiže jej to v podstate dosť drahé. Ale vy samozrejme nemusíte všetky parametre. Väčšinou, keď je Deň vody, alebo keď je nejaká taká príležitosť, tak vodárenské spoločnosti robia tú a väčšinou tam dávajú dusičnany alebo poprípade tvrdosť zisťujú."

Katarína Zollerová, redaktorka: "Pán profesor, v súčasnej dobe, možno posledných niekoľko mesiacov, možno rok dozadu je taký módny trend kupovať si filtračné kanvice alebo poprípade nejaké filtre na vodovodné batérie. Je podľa vás potrebné filtrovať vodu, respektíve upravovať vodu, ktorá nám prichádza do domácností? Respektíve podľa toho, čo ste povedali, zrejme to nie je potrebné. Otázka preto znie, čo sa deje s tou vodou v tej filtračnej kanvici?"

Jozef Kriš, vedúci katedry, Stavebná fakulta STU Bratislava: "Viete, ak som spomínal tých 86 percent zásobených z verejných vodovodov. Tam je prísna kontrola, prísny dohľad nad tým. Na druhej strane môže sa stať hocičo, ale každý občan, každý spotrebiteľ sa môže sťažovať, môže si overiť a musí urobiť nátlak na tú spoločnosť, ktorá to robí, aby urobila nápravu. Tých zvyšných, tam to môže byť rozdiel, pretože o tie vodné zdroje individuálne sa tak ľudia nestarajú. Používať? Nuž problém je asi taký, je veľmi ťažko povedať, či áno, či nie, lebo v prvom rade neni také zariadenia, ktoré by odstraňovalo len to, čo vy chcete. Ono to pritom odstraňuje aj niečo iné, čo vy nechcete. To je jedna takáto záležitosť..."

Katarína Zollerová, redaktorka: "Čo je pre nás prospešné napríklad."

Jozef Kriš, vedúci katedry, Stavebná fakulta STU Bratislava: "Čo je pre nás prospešné napríklad. A zase na druhej strane keby ste používali systém pomocou vymieňača iónov na zmäkčovanie, tak by ste síce vylúčili vápnik a horčík, ale by tam prešli sírany a mnohé iné prvky, ktoré nechceme vo vode, aby boli, áno. A ďalšie sú tam, tam je ešte hrozne veľa tých parametrov, ktoré by som tu spomínal, ale pre krátkosť času sa to nedá. A na ďalšie, viete, človek alebo občan, ktorý sa o to má starať, v prvom rade neni odborník a sám neovláda tú vodu. Čiže on nevie, akú má vodu. Čiže v prvom rade by si mal zistiť, ako ste na začiatku spomínala, čo to je za kvalita vody a čo treba upraviť na tomto. A väčšinou ale je to tak, že on to kúpi, položí a potom nevie. A o to sa treba prevádzkovať. Keď je úpravňa vody, tak tam je množstvo odborníkov, školených odborníkov, ktorí sa o to starajú 24 hodín denne, čiže sledujú neustále jak sa mení kvalita vody. Tuto sa nemenia a potom môžu prísť k nejakým problémom, ktoré môžu vyústiť až do nejakých aj možno smrteľných prípadov."

Katarína Zollerová, redaktorka: "Aby sme to teda zhrnuli, ideálne by bolo teda nechať si vodu preveriť niekde vo vodárni alebo niekde a nejakom mieste, ktoré je na to určené, zistiť, či je tá voda v poriadku. Ak nie, potom sa zamerať na ten problém, aký máme. Z toho, čo hovoríte, na väčšine územia Slovenska je teda tá voda dobrá, je vhodná na pitie, to znamená, že tie klasická filtračné kanvice by sme, ako hovoríte, nepotrebovali. Čo, ak predsa tú filtračnú kanvicu používame, používame vodu z nej na pitie, je možné to, že nám vlastne znehodnocuje alebo odoberá niektoré tie dôležité stopové prvky, ako ste povedali, že by to mohlo nejakým spôsobom nevhodne vplývať na naše zdravie?"

Jozef Kriš, vedúci katedry, Stavebná fakulta STU Bratislava: "Môcť môže samozrejme, jak som už aj spomenul. Preto je výhodné tieto zariadenia možno alebo použiť v miestach, kde potrebujeme mäkkú vodu povedzme pri zmäkčovaní vody. A to sú povedzme práčky, umývačky riadu a podobne. Tam by to bolo teoreticky aj možno výhodné, len treba si zase ekonomiku spočítať, že čo je výhodnejšie, či dám tam Calgonit a to zase, či, jak znehodnotím tých Calgonitom zase životné prostredie, tú vodu. Čiže je to taký kolotoč toho celého, tých problémov, ktoré veľmi ťažko sa dá tak jednoducho rozlúsknuť. A na základe toho sa potom rozhodnúť, či áno, či nie. Ale neodporúčam takúto vodu piť. Dokonca literatúra hovorí, že ani pre deti čajík, mliečko z takej vody alebo používať takú vodu sa neodporúča, lebo môže uškodiť."

Katarína Zollerová, redaktorka: "Pán profesor, v tejto chvíli vám veľmi pekne ďakujem za to, že ste si našli čas a želám príjemný zbytok večer."

Jozef Kriš, vedúci katedry, Stavebná fakulta STU Bratislava: "Aj ja a veľmi pekne ďakujem. Len myslím, že o tej problematike by sa malo viackrát a viacej vyprávať, lebo ľudí určite to, aby boli viacej vzdelaní a informovaní."

Katarína Zollerová, redaktorka: "Verím tomu, že sa nevidíme naposledy."

Jozef Kriš, vedúci katedry, Stavebná fakulta STU Bratislava: "Ďakujem veľmi pekne."

Katarína Zollerová, redaktorka: "Pekný večer."

Jozef Kriš, vedúci katedry, Stavebná fakulta STU Bratislava: "Aj vám."

Katarína Zollerová, redaktorka: "No a to už je pre dnešok všetko. O týždeň sa budeme s našim pravidelným hosťom doktorom Igorom Bukovským rozprávať o tom, aké potraviny by sme na dovolenku nemali brať a naopak, ktoré sú na to vhodné. Sledujte nás preto aj o týždeň. Dnes ešte prežite pekný večer a dovidenia."