Univerzitám pomohla zmena kritérií [SME]

Medzi krajinami Visegrádskej štvorky sa Česká republika stala lídrom v univerzitnom vzdelávaní
Svetový top rebríček tradične vedú americké a britské univerzity
BRATISLAVA. Na umiestenie Slovenska v rebríčku Times Higher Education (THE) sa dá pozerať z dvoch uhlov. Úspechom je, že slovenské školy sú vôbec v rebríčku. Za neúspech možno považovať nielen ich počet, ale aj umiestnenie. Nachádzajú sa v záverečnom intervale 601. až 800. miesto. Školám k umiestneniu pomohol aj fakt, že zostavovatelia rebríčka zmenili jeho kritériá aj rozsah. Z pôvodných 400 škôl sa rozrástol na dvojnásobok. Niektorým školám to pomohlo k rebríčkovej premiére, iné prepadli. Napríklad pražská Univerzita Karlova stratila pozíciu českého lídra – predbehla ju Vysoká škola báňská v Ostrave. „Hlavnou príčinou tohtoročného veľkého pohybu v celkovom poradí sú zásadné zmeny v metodike hodnotenia,“ vraví rektorUniverzity Karlovej Tomáš Zima. Jednou z významných zmien bolo, že z hodnotenia vylúčili publikácie, ktoré vznikli v rámci veľkých vedeckých tímov.
Vedú vďaka aktivite
Vedúca pozícia Univerzity Komenského a Slovenskej technickej univerzity (STU) medzi slovenskými univerzitami vyplýva z viacerých faktorov. Jedným z nich je aj vysoká úspešnosť v získavaní grantov, vďaka ktorým dokážu financovať svoje vedecké projekty. Vo výročnej správe o stave vysokého školstva za uplynulý rok sa uvádza, že Univerzita Komenského bola v získavaní grantových peňazí najúspešnejšia. V roku 2014 získala podporu pre 356 projektov. Slovenská technickáuniverzita bola s 204 projektmi druhá. Tretia je Technická univerzita Košice s takmer 120 podporenými projektmi. „V spolupráci s praxou je univerzita dlhodobo silná, vlani získala opakovane za výskum a projekty na zmluvu pre priemysel najviac zo všetkých slovenských univerzít,“ vysvetľuje hovorkyňa Slovenskej technickej univerzity Andrea Hajúchová. Išlo o 1,7 milióna eur, pričom univerzita riešila 274 projektov zmluvného výskumu pre priemyselnú prax.
Doktorandi nepublikujú
Poradie slovenských univerzít ostáva rovnaké aj v prípade počtu publikačných výstupov. Lídrom rebríčka je UniverzitaKomenského, nasleduje Slovenská technická univerzita. To, že univerzitám by k lepšiemu umiestneniu vo svetových rebríčkoch pomohlo viac kvalitných publikácií, si myslí aj predseda Akreditačnej komisie Ľubor Fišera. „Publikačná činnosť je veľmi nevyrovnaná, niektoré školy ju majú dobrú, niektoré slabšiu a niektoré iba naháňajú atraktívne odbory a nepublikujú prakticky vôbec,“ hovorí. Komplexná akreditácia vysokých škôl odhalila, že v publikovaní majú veľké rezervy hlavne doktorandi.
Nedokážu konkurovať
Ako základ neúspechu Fišera vníma dlhodobý nedostatok peňazí v školstve. „Najväčšie rezervy v porovnaní s okolitým svetom sú vo financovaní. Naše školy takto absolútne nedokážu konkurovať svetu,“ povedal predseda Akreditačnej komisie. Financie sa totiž vo veľkej miere rozdeľujú podľa počtu študentov, nie za kvalitu vzdelávania. Tým podľa Fišeru univerzitystrácajú šancu na lepšie a častejšie umiestnenie vo svetových rebríčkoch. „Vzhľadom na peniaze, ktoré štát poskytujeuniverzitám, sú však výsledky vedeckovýskumnej činnosti vynikajúce,“ hovorí Fišera.
Rozdiel v prístupe
Slovenským univerzitám by podľa skúseností pedagógov pomohla aj iniciatíva študentov. „Na Oxforde sa kladie veľký dôraz na samoštúdium. Dostanete veľa úloh a je na vás, či ich splníte, alebo nie,“ vysvetľuje systém univerzity Marek Buchman, študent chémie na tamojšej Magdalen College. Skúšky sú iba na konci roka, tvoria finálnu známku. Študent v podstate celý rok nemusí robiť nič, ak zvládne skúšky. „Na druhej strane, ak nebude robiť nič, tie skúšky nezvládne, ani keby veľmi chcel,“ povedal Buchman. Zuzana Matkovská
Najlepšie hodnotené univerzity na svete

Poradie	Univerzita		Krajina
i.	California Inštitúte ofTechnology	USA
2.	University of Oxford	Veľká Británia
3.	Standford University	USA

Umiestenie škôl na Slovensku a v okolitých štátoch

Poradie	Univerzita			Krajina
142.		UniversitätWien	Rakúsko
201.	-250.	Medizinischen UniversitätWien	Rakúsko
251.	-300.	Technische UniversitätWien	Rakúsko
301.	-350.	Technische UniversitätWien	Rakúsko
		VSB -Technická univerzita Ostrava	Česko
351.	-400.	Technische Universität Graz	Rakúsko
401.	-500.	Johannes Kepler Universität Linz	Rakúsko
		Karl-Franzens-Universität Graz	Rakúsko
		Univerzita Karlova Praha	Česko
		Vysoké učení technické Brno	Česko
501.	-600.	České vysoké učení technické Praha	Česko
		Masarykova univerzita Brno	Česko
		Semmelweis Egyetem Budapešť	Maďarsko
		Univerzita Palackého Olomouc	Česko
		Uniwersytet Warszawski Varšava	Poľsko
601.	-800.	AGM im. Stanistawa Staszica Krakov	Poľsko
		Debreceni Egyetem Debrecín Eôtvós Loránd	Maďarsko
		Tudományegyetem Budapešť	Maďarsko
		Muszaki és Gazdaságtudományi
		Egyetem Budapešť	Maďarsko
		Politechnika Gdanská Gdansk	Poľsko
		Pécsi Tudományegyetem Pécs	Maďarsko
		Politechnika Warszawska Varšava	Poľsko
		Slovenská tech. univerzita Bratislava	Slovensko
		Szegedi Tudományegyetem Segedín Taras Shevchenko Nat. University Kyjev	Maďarsko
			Ukrajina
		Univerzita Pardubice	Česko
		Univerzita Komenského Bratislava	Slovensko
		Uniwersytet im. Adama Mickiewicza Poznaň	Poľsko
		Uniwersytetjagiellofiski Krakov	Poľsko
		Uniwersytet Šlaski w Katowicach	Poľsko
		V. N. Karazin Kharkiv National University Charkov	Ukrajina
		Vysoká škola chemicko-technologická Praha	Česko
		Západočeská univerzita Plzeň	Česko

Publikačná činnosť je nevyrovnaná. Niektoré školy ju majú dobrú, niektoré slabšiu a iné iba naháňajú atraktívne odbory a nepublikujú .
Ľubor Fišera, predseda Akreditačnej komisie