Aby Slovensku neprepadli stovky miliónov eur z eurofondov na vzdelávanie a výskum, vedci navrhujú, aby sa použili na veľké projekty. Do konca roka 2013, keď vyprší obdobie aktuálnych operačných programov EÚ, by sa malo zrealizovať niekoľko zámerov. V hlavnom meste by malo vzniknúť vedecké mestečko 21. storočia, na príprave ktorého spolupracujú Slovenská akadémia vied, Univerzita Komenského a Slovenská technická univerzita. „Bol by hriech, keby sme tie finančné prostriedky nevyčerpali," zdôrazňuje predseda SAV Jaromír Pastorek. Podľa návrhu vedeckého parku, aký u nás zatiaľ neexistuje, by medzi Mlynskou dolinou a Patrónkou v Bratislave mali vyrásť moderné vedecko-výskumné centrá a inštitúcie so zameraním na progresívne materiály, biomedicínu, energetiku a informačné technológie. Hoci ide o spoločný zámer troch inštitúcií, každá predloží vlastný projekt, na ktorý chce získať podporu z prostriedkov EÚ. „Podstatnú časť tých peňazí by sme chceli použiť na stavby, lebo drahé prístroje nemôžeme držať v schátraných budovách. Boli by sme radi, keby sme na oba naše projekty - biomedicínsky výskum a progresívne materiály - dostali aspoň 60 miliónov eur," hovorí Pastorek s tým, že na Patrónke, kde má SAV už dnes niekoľko objektov, je pripravená infŕaštruktúra. Akadémia vied by tu pristavila pavilón medicínskych vied a budovy pre progresívne materiály. Ani peniaze z týchto euforondov by však nestačili na vybudovanie celého vedeckého mesta, preto by vedci chceli peniaze čerpať i z ďalšieho operačného programu na roky 2014 až 2020. Problémom je však takzvaná bratislavská výnimka. Región, ktorý je nad priemerom EÚ, teda i Bratislava, nemá totiž nárok na čerpanie prostriedkov zo štrukturálnych fondov. Bratislave sa na roky 2007 až 2013 podarilo presadiť, aby túto možnosť dostala. Pastorek chce, aby to tak zostalo i naďalej. „Keby sme tú výnimku nedostali, s dostavaním vedeckého parku by bol problém," priznáva. Je tu však aj ďalšia prekážka. Štrukturálne fondy totiž nemajú slúžiť na samotnú vedu, ale na dobudovanie infraštruktúry. Teda najmä na stavbu alebo opravu budov, vedeckých pracovísk, laboratórií, vybavenia alebo prístrojov. „Musíme byť preto veľmi opatrní, na čo ich použijeme," upozorňuje rektor UK Karol Mičieta. Univerzita má už pripravenú koncepciu, dokonca i stavebné povolenie. V Mlynskej doline by mali pribudnúť pracoviská so širokým záberom od biotechnológie až po environmentálnu medicínu. „Ide o to, aby sme tam mohli umiestniť špičkové laboratóriá, ktoré by spĺňali normy, bezpečnostné predpisy a požiadavky zahraničných partnerov," vysvetľuje rektor. Na vybudovaní vedeckého parku by sa UK chcela podieľať rovnakým dielom ako jej partneri. Aj keby však na projekt získala peniaze z eurofondov, časť z nich stratí pre ťarchu spolufinancovania. Tú pritom nevymyslel Brusel, ale Slovensko. „Ak by sme dostali napríklad 40 miliónov eur zo štrukturálnych fondov, osem miliónov vrátime v DPH a ďalšie tri milióny idú na spolufinancovanie," vysvetľuje Mičieta. S prostriedkami z fondov za 40-50 miliónov eur ráta pri projekte v Mlynskej doline i STU. Zamerala by sa na informatiku a výskum s ňou súvisiacich oblastí materiálov a technológií. „Boli sme nútení pripraviť niekoľko variantov projektov, pretože do dnešného dňa presne nevieme, čo bude možné financovať z výzvy pripravovanej ministerstvom. Veľmi by sme potrebovali prefinancovať rekonštrukcie budov fakúlt, v ktorých realizujeme vedecký výskum. Ministerstvo však dodnes jasne nepovedalo, či to bude možné," tvrdí tlačový tajomník STU Štefan Berdis. Na ťahu je teraz rezort školstva, ktorý by mal vypísať výzvu na predkladanie projektov. Jeho šéf Eugen Jurzyca (nominant SDKÚ) vyhlásil, že to bude už čoskoro. Zároveň prisľúbil znížiť byrokraciu a celý proces zjednodušiť. Peniaze sa podľa neho stihnú vyčerpať. „V najbližšom roku, dvoch nehrozí väčší problém v čerpaní štrukturálnych fondov, ktoré sú zverené ministerstvu školstva," uviedol začiatkom mesiaca.
Koľko by mohli získať na veľké projekty
- SAV - 60 miliónov eur
- Univerzita Komenského
- 40 - 50 miliónov eur
- Slovenská technická univerzita - 40 - 50 miliónov eur
Vedecké mestečko by malo vzniknúť neďaleko prírodovedeckej fakulty v bratislavskej Mlynskej doline. FOTO: TASR/ŠTEFAN PUŠKÁŠ
PUBLIKOVANÉ 16. september 2011