V Guatemale objavili 5-tisíc terasových polí Mayov

V klasickom období medzi rokmi 250 až 909 žilo na ploche okolo 95-tisíc štvorcových kilometrov 7 až 11 miliónov Mayov. Hustota osídlenia sa podobala na dnešnú hustotu obyvateľstva Slovenska
Vo svojej kancelárii má chrániče na nohy proti jedovatým hadom alebo mačety, aby sa presekal hustým pralesom. Netradičný výstroj nemá geoinformatik Tibor Lieskovský na okrasu. V marci si ho opäť zbalí a vydá sa do Guatemaly, aby v miestnom pralese pokračoval vo výskume mayskej civilizácie. Vedec pôsobí na Katedre geodetických základov Slovenskej technickej univerzity a do exotickej krajiny v Strednej Amerike chodí opakovane od roku 2013.
Koncom minulého mesiaca mu s početným tímom kolegov vyšiel článok v časopise Science. Boli medzi nimi aj dvaja odborníci z Katedry porovnávacej religionistiky UK, Milan Kováč a Tomáš Drápela. Nie je celkom bežné, aby slovenskí vedci publikovali v Science, obzvlášť tí spoločenskovední. Lebo Science je spolu s Nature medzi vedeckými magazínmi to, čo je Sagan v cyklistike a Messi vo futbale. Jednoducho špička. Trio vedcov zo slovenských univerzít bolo súčasťou medzinárodného projektu na výskum Mayov. Početný tím vedcov zmapoval necelých 2200 štvorcových kilometrov územia a identifikoval na ňom viac ako 61-tisíc stavieb – polia, domy, pyramídy či vodné nádrže. „Na 160 štvorcových kilometroch vo Uaxactune, kde skúmal náš tím, sme našli 11-tisíc štruktúr,“ dodal Lieskovský.
PREROBENÁ KRAJINA
Autori novej štúdie zistili, že v klasickom období medzi rokmi 250 až 909 žilo na celkovej ploche okolo 95-tisíc štvorcových kilometrov 7 až 11 miliónov Mayov. To znamená, že hustota osídlenia sa podobala na dnešnú hustotu obyvateľstva Slovenska. „No hustota jednotlivých oblastí sa líšila. Vo veľmi osídlených centrách, ako bolo mesto Tikal, mohlo žiť až 2-tisíc ľudí na štvorcový kilometer. Na vrchole klasického obdobia bola krajina totálne urbanizovaná a kompletne prerobená človekom, hoci v agrárnych oblastiach mohla hustota osídlenia klesnúť na 3 až 5 ľudí na štvorcový kilometer,“ objasnil geoinformatik Lieskovský. Hustotu obyvateľstva počítali viacerými spôsobmi. Jeden z nich vychádzal z poznatkov o zastavaní krajiny a odhadov, koľko ľudí mohlo žiť v jednom dome. „My sme sa zaoberali najmä mayským poľnohospodárstvom a rátali sme, koľko ľudí by polia, ktoré si stavali, mohli uživiť,“ povedal Lieskovský. Hoci išlo o odlišné metódy, poskytli podobné výsledky o hustote osídlenia, takže ich vedci považujú za dostatočne presné.
LIDAR
Zásadný prielom vo výskume prišiel v roku 2016, keď vedci začali využívať na prieskum guatemalského pralesa technológiu LIDAR. Ide o laserový skener na lietadle určený na mapovanie terénu. Predtým vedci pracovali výhradne tak, že sa presekávali hustou džungľou, fyzicky mapovali terén a odhadovali, kde by sa mohli ukrývať zvyšky po mayskej civilizácii. Bolo to náročné, pomalé a nedokonalé. „Šesť sezón sme v náročných podmienkach guatemalskej džungle mapovali 30 hektárov územia a zaznamenali sme na ňom 18-tisíc bodov,“ povedal v minulosti Lieskovský a o význame novej technológie dodal: „Keď prišiel LIDAR, to isté vybavil za tri sekundy a dal nám zhruba 450-tisíc bodov. Za 100 rokov prieskumu sme v oblasti poznali 450 štruktúr, teraz máme 5112 štruktúr a k tomu 6080 terás.“ Technológia však poskytuje iba veľmi surové dáta. Slovenský geoinformatik preto vymyslel niekoľko filtrov, ktoré vylepšia lidarové mapy natoľko, že na nich viac vyniknú potenciálne stavby, ktoré by si vedci inak nevšimli. Lieskovský vysvetľuje, že hoci je LIDAR vynikajúcou pomôckou, neznamená to, že by nahradil archeológov. „LIDAR poskytuje výborné informácie o priestore – keď sme v džungli, presne vieme, kde kopať, a nerobíme to náhodne. No LIDAR vám nepovie nič o danej kultúre, o jej duši ani o tom, ako žili bežní ľudia. Dáta, ktoré získate, musíte interpretovať, a to je práca pre archeológov.“
VYKRÁDAČSTVO
Vedec sa posťažoval, že nikde nemôže zverejňovať výskumné mapy so súradnicami, aby tak nepomáhal miestnym vykrádačom. Vykrádačstvo je v lokalite výnosný biznis a cenné predmety končia v súkromných zbierkach, väčšinou na západnom trhu alebo v Ázii. „Pred LIDAR-om sme mali skúsenosť, že vykradnuté bolo skoro všetko. Bolo to podmienené tým, že sme sa v miestnom teréne spoliehali na lokálnych informátorov, ktorí o štruktúrach vedeli hlavne preto, že ich predtým vykradli. No LIDAR objavil mnoho nových štruktúr, o ktorých nevedia ani miestni, takže z celkového počtu nie je vykradnutá ani polovica,“ hovorí o probléme vykrádačstva v Guatemale Lieskovský.
POLIA A HROBY
Slovenský výskumný tím zmapoval v lokalite Uaxactun okolo 5-tisíc horských terasových polí. Išlo o stavby, ktoré mali v niektorých prípadoch na dĺžku aj 20 metrov a široké boli tri metre. Okolo nich boli kanály – z nich Mayovia zbierali bahno, ktorým zúrodňovali polia. Ako Mayovia hnojili, zatiaľ nevedno. „V budúcnosti by sme chceli spraviť pedologické analýzy, lebo prvé výskumy ukazujú, že nedostatok fosforu v pôde by mohol byť pre Mayov veľký problém,“ povedal o plánoch do budúcnosti Lieskovský. Čo sa týka hrobov, vedci ich obyčajne nachádzajú pri výskume architektúry, domov a palácov. Stavali sa buď s budovou, alebo neskôr – napríklad sa prerazila podlaha a predok sa uložil pod ňu. Mayovia pochovávali aj v jaskyniach, ktoré považovali za posvätné. „No ide o krasové prostredie a dier je tu toľko, že nie je v ľudských silách všetky zmapovať,“ objasnil vedec.
OBSERVATÓRIUM
Vo Uaxactune, kde bádal slovenský tím a ich kolegovia, sa našlo mnoho sídiel, medzi nimi aj pyramídy. Vo všeobecnosti platí, že išlo o stavby, ktoré mali viacero účelov – niektoré boli rezidenčné a bývalo sa v nich, iné slúžili ako miesta na stretávanie a ďalšie ako astronomické pozorovateľne. Mayovia pozorovali oblohu, aby sa mohli prispôsobiť miestnym agrokultúrnym cyklom. Vďaka dátam z LIDAR-u vedci zistili, že astronomické observatórium vo Uaxactune má aj na druhej strane niečo, čo vyzerá ako pozorovacia pyramída. „Mayské observatóriá sú bežne orientované na východ slnka. Ak by sa potvrdilo, že nový objav je pyramída, potom by sme našli observatórium, ktoré by pozorovalo aj západy slnka. Ak sa nemýlim, išlo by o prvý objav svojho druhu v mayskej civilizácii,“ vraví geoinformatik.