Pestrá strava je drahšia, a preto si ju nedovolia všetky vrstvy obyvateľstva. Čím menej ľudia zarábajú a čím sú menej vzdelaní, tým menej kvalitné potraviny si dožičia. Poukazuje na to profesor Ľubomír Valík z Fakulty chemickej a potravinárskej technológie STU v Bratislave.
Sú ľudia pri výžive ochotní investovať do svojho zdravia?
Formálne áno, ale v skutočnosti o výbere potravín rozhodujú ich príjmové možnosti a stravovacie návyky. Pre Slovákov je dosť typické, že jedia vysokokalorickú stravu, ktorú si neodpustia ani ľudia so sedavým zamestnaním. Chcú uspokojiť svoje chute a radi siahajú po sladkých potravinách, v ktorých je veľa energie v podobe cukrov. Takéto stravovanie podporuje vznik cukrovky.
Lekári odporúčajú jesť pestro a do polosýta, ale na Slovensku aj ľudia s nižšími príjmami uprednostňujú pocit sýtosti. Prečo množstvo vyhráva nad kvalitou?
Jednak preto, že pestrá strava založená na čerstvých potravinách, ovocí a zelenine je stále drahá, jednak aj v stravovaní platí, že zvyk je železná košeľa. Ľudia sa chcú najesť dosýta, a tak si dajú lacné mäsové výrobky. Podiel drahej ušľachtilej svaloviny je nízky, nahrádza ju napríklad sójová múka. V syroch zasa namiesto mliečnej bielkoviny býva rastlinný tuk. Nik sa z tohto jedla neotrávi, ale potraviny plné náhradiek dodávajú telu viac energie, ako je žiaduce.
Čo by ste teda pripomenuli každému z nás?
Aby neľutoval peniaze na čerstvé potraviny, ovocie a zeleninu, ktoré boli vyrobené na Slovensku. Globalizácia poznačila výrobu potravín na celom svete. Síce sprístupnila a zlacnila niektoré druhy potravín, ale paradoxne vyradila z trhu mnohé domáce produkty. Najlepšie sú potraviny, ku ktorým má obyvateľstvo najbližšie.
PUBLIKOVANÉ 31. máj 2013