Kde zaostáva hlavné mesto najviac, v čom najvýraznejšie pokrivkáva z hľadiska bývania a verejných priestorov a z akých miest či krajín by si mohlo brať príklad?
HN sa položili rovnaké otázky štyrom expertov z oblasti urbanizmu, architektúry a územného plánovania.
Medzi nimi bol aj Bohumil Kováč z FAD STU, jeho odpovede si môžete prečítať...
1. V akých aspektoch z hľadiska rozvoja urbanizmu zaostáva Bratislava najviac?
"Nedokážem posúdiť, či a v čom zaostáva, o výstavbu v meste je veľký záujem, to je pozitívny jav. Jedným z problémov, ktoré vnímajú developeri, je územný plán a jeho výklad, keďže v Bratislave sa v zásade posudzuje povoľovanie výstavby budov z úrovne územného plánu mesta, ktorý nemá podrobnejšiu optiku regulácie, ako ju poskytujú zonálne plány. Takéto podrobnejšie plány by priniesli vyššiu právnu istotu pre všetky strany procesu rozvoja a výstavby mesta, pre povoľovacie orgány, investorov, ako aj pre verejnosť. Stúpla by aj spoločenská autorita plánovania."
2. Čo považujete za najväčšie problémy aktuálneho rozvoja Bratislavy z hľadiska bývania a verejných priestorov?
"V zahraničí sa stavia podstatne viac nájomných bytov, zrejme by Bratislava potrebovala takzvané štartovné byty, medzi ktoré by sa dali zaradiť aj rodinné domky, čo je v zahraničí bežné. Mesto robí momentálne veľa pre zvýšenie kvality verejných priestorov, chýbajú mi však v tejto sfére malé otvorené súťaže návrhov, keďže navrhnúť verejný priestor je atraktívnou témou pre mladých architektov. Rekonštrukcie mnohých verejných priestorov, a to napriek úprimnej snahe, nás usvedčujú z nezrelosti v aplikácii zásad a pravidiel univerzálneho navrhovania. V tomto smere je potrebná aj odborná oponentúra návrhov."
3. Ako hodnotíte aktuálnu hustotu zástavby a z akých miest či krajín by si Bratislava mohla brať príklad?
"Mesto, ktoré je „odkázané“ na rozvoj, pretože je oň záujem z dôvodov jeho strategicky výhodnej polohy, má len dve možnosti rastu. Smerom von, teda extenzívny rozvoj spojený so záberom najcennejšej komodity – pôdy, pod ktorou sú zdroje pitnej vody, a súčasne to znamená rozvoj mesta predĺžených vzdialeností, alebo rozvoj intenzívny, ktorý bude v primeranej miere využívať vnútorný potenciál mesta v súlade s tézou mesta krátkych vzdialeností. Najmä občania bojujúci proti akejkoľvek výstavbe v meste by si mali zvážiť, ktorý scenár rozvoja nepriamo podporujú, ktorý z nich je ekonomickejší z našich spoločných peňazí, a celkovo ekologickejší."