KAŽDÁ SVETOVÁ METROPOLA PONÚKA SVOJIM OBYVATEĽOM REPREZENTATÍVNU OÁZU ZELENE, KULTÚRY A SPOLOČENSKÉHO ŽIVOTA, KDE MÔŽU RELAXOVAŤ A NAČERPAŤ ENERGIU. DOČKÁ SA TAKÉHO PARKU AJ NAŠE HLAVNÉ MESTO?
Bratislavčania sa o kultivovanú mestskú zeleň starali už v minulosti. Na pravom brehu Dunaja bol už v roku 1775 založený Sad Janka Kráľa, pôvodne nazývaný Aupark, ako prvý verejný park v strednej Európe. Horský park nad mestom vznikol v 19. storočí. Okrem toho si šľachta zakladala pri svojich palácoch menšie súkromné záhrady. Dnes má Bratislava omnoho viac obyvateľov ako pred sto rokmi, no stále iba dve malé šľachtické záhrady - Medickú a Grassalkovičovu, Sad Janka Kráľa a Horský park. Obyvatelia túžiaci po relaxe v zeleni si môžu zájsť aj do blízkych lužných lesov pri Dunaji alebo do mestských lesov nad Bratislavou. Veľký kultivovaný mestský park, aký má takmer každá európska metropola, kde by mohli ľudia v príjemnom prostredí zelene tráviť voľný čas, stretávať sa, relaxovať, navštevovať kultúrne podujatia či galérie a občerstviť sa, jej však bytostne chýba. Zďaleka nie všetci totiž obľubujú víkendové "túry" v obchodných centrách, ale skôr sa vyberú do prírody, a keďže obyvateľov stále pribúda, dá sa predpokladať, že potreba zelenej oázy bude ešte akútnejšia. Mesto na tento trend už reagovalo tým, že v posledných rokoch začalo pracovať na novom verejnom parku Draždiak v Petržalke, ale jeho najväčším projektom sú Bratislavské visuté záhrady.
O čo ide
Myšlienka prvého reprezentatívneho verejného parku, ktorý by bol prístupný po celý rok, sa zrodila pred niečo vyše troma rokmi. Projekt zastrešuje Hlavné mesto SR Bratislava a jeho iniciátorom a koordinátorom je Mgr. Juraj Ondrejčík. Má to byť veľkoryso koncipovaný zelený areál s otvorenými aj krytými záhradami, galériami, kaviarňami a kultúrnymi podujatiami, kde by ľudia mohli načerpať duševnú i fyzickú energiu a kultivovanejšie, ale hlavne zdravšie využívať voľný čas, než ponúkajú nákupno-zábavné centrá. Úžasný nápad pre súčasnú generáciu, ale aj tie budúce. Od počiatku na ňom spolupracujú viaceré univerzity, architekti, krajinári, urbanisti a ďalší odborníci. Spolupráca s Fakultou architektúry Slovenskej technickej univerzity v Bratislave a s Fakultou záhradníctva a krajinného inžinierstva Slovenskej poľnohospodárskej univerzite v Nitre priniesla prvé ovocie v podobe ateliérových prác a vizualizácií budúcich záhrad, ktoré boli verejnosti predstavené na výstave v Primaciálnom paláci v januári 2010. Téma našla ohlas a podporu aj na Vysokej škole výtvarných umení v Bratislave, na Univerzite Komenského v Bratislave, na Mendelovej univerzite v Brne a tiež na strane Slovenskej komory architektov a Spolku architektov Slovenska. Projekt podporujú aj viaceré silné inštitúcie, známe tváre a osobnosti. Niektoré sa stali jeho ambasádormi. Dnes má už konkrétnejšie obrysy, spresňuje sa miesto úvodnej fázy a riešia sa možnosti jeho financovania.
Prečo visuté záhrady?
Bratislava je situovaná v nádhernom prírodnom teréne, zo severu chránená Malými Karpatmi, z juhu lužnými lesmi. Autorom projektu sa pre takýto veľkorysý park javia ako najvhodnejšie lokality slnečné juhovýchodné svahy nad mestom na pomedzí vinohradov a blízkych lesov. Sú rozložené nad Bratislavou a poskytujú prirodzený terén na terasovité riešenie záhrad s výhľadom na mesto. Aj preto sa ujal názov "visuté záhrady", ktorý, samozrejme, automaticky evokuje legendárne starobylé Semiramidine visuté záhrady v Babylone, jeden zo siedmich divov sveta. Boli postavené pravdepodobne v deviatom storočí p. n. l., možno v šiestom, na umelom kopci. Smerom hore sa terasovito zužovali ako pyramída a na terasách jednotlivých poschodí bola vysadená bujná vegetácia, ktorá prepájala stavbu aj vertikálne. V súčasnosti sa vo svete visuté záhrady stavajú na podobnom princípe, ale skôr na prirodzenom teréne. Steny terás môžu tvoriť aj fasády budov, ktoré majú na strechách a stenách zelené plochy a vnútri ukrývajú technické zázemie parku, napríklad parkovacie plochy, galérie, kaviarne a podobne. Zeleň sa teda neobmedzuje iba na prirodzený horizontálny záhradný terén, ale umiestňuje sa aj na strechy, fasády či do interiérov objektov, do skleníkov a podobne.
Ekologické a sociálne hľadisko
Pri realizácii Bratislavských visutých záhrad chcú autori projektu nadviazať na osvedčené skúsenosti z tvorby takýchto areálov vo svete, ale využiť aj najnovšie trendy. Jedným z cieľov projektu je, aby lukratívne územia zostali prístupné širokej verejnosti aj v budúcnosti a aby sa uchránila aspoň časť pôvodných vinohradov, ktoré po stáročia výrazne dotvárali kolorit Bratislavy a jej okolia. Bratislavské vinohrady totiž od roku 2009 nechráni zákon a na ich mieste hrozí masívna výstavba. Najvyššia položená terasa kopírujúca obvod mestského lesa by tvorila proti takejto neželanej výstavbe nad hlavným mestom prirodzenú ochranu a záhrady ako celok by boli prirodzeným prechodom medzi zastavanou časťou mesta a lesom. Vznikol by tak najväčší verejný park a prvý reprezentatívny umelecko-kultúrny a záhradno-krajinársky priestor na Slovensku. Čerešničkou na torte by mali byť novovytvorené pracovné miesta v areáli parku. "Zeleň je akousi nadstavbou architektúry, no zároveň ide o dlhodobé vyššie kultúrne hodnoty, ktoré výrazne presahujú naše krátkodobé potreby či okamžitú spotrebu. Pozornosť svetovej architektúry naše hlavné mesto tak získava práve vďaka projektom, ako sú Bratislavské visuté záhrady. V júli napríklad príde z univerzity La Sapienza v Ríme, ktorá patrí medzi najstaršie na svete, na Slovensko prednášať o visutých záhradách profesor Paolo Portoghesi, svetová kapacita v oblasti organickej architektúry," hovorí Juraj Ondrejčík.
Ako je to vo svete
Inšpirácií pre takýto zelený areál oddychu, kultúrneho a spoločenského života je vo svete mnoho. Môžeme spomenúť napríklad Gaudího Park Güell v Barcelone, viedenské záhrady pri Schönbrunne, rímske záhrady Villa Borghese, Visuté záhrady Marqueyssac vo Francúzsku, Phoenix Park v Dubline, zrekonštruované staré záhrady Pražského hradu, Lost Gardens v Heligane a záhrady Longleat v Anglicku, záhrady Longwood v Pensylvánii, záhrady v Kjóte v Japonsku, Park Francisco Alvarado v Zarcero na Costa Rica, Sunken Gardens vo Vancouveri v Kanade a mnohé ďalšie. Niektoré založili v dávnej histórii súkromné osoby, panovníci, mecéni kultúry a umenia, iné vznikli pomerne nedávno, v minulom či predminulom storočí. K najkrajším mestským záhradným parkom patrí určite Park Güell v Barcelone. Vznikol vďaka vzdelanému mecénovi umenia Eusebiovi Güellovi v rokoch 1900 až 1914, ktorého na cestách po Anglicku oslovili okrem iného aj romantické "divoké" záhrady. Preto poveril svojho chránenca, architekta Gaudího, úlohou vybudovať v Barcelone záhradné rezidenčné mesto, ktoré by bolo v súlade s krajinou. Park Güell síce dodnes nie je dokončený, no je to majstrovské dielo, ktoré teší už sto rokov nielen obyvateľov Barcelony, ale aj tisícky návštevníkov z celého sveta. Obyvatelia a návštevníci Viedne majú zase k dispozícii prekrásne Schönbrunnské záhrady, ktoré boli založené už v baroku. Stovky upravených cestičiek lemovaných stromami, krami, sochami, fontány, lavičky, altánky, veľký bazén, obelisk, oranžérie, kópie rímskych zrúcanín a kilometre alejí. Je to dokonalé miesto na vychádzku a odpočinok, kde môžu príjemne stráviť pár hodín, ale aj celý deň rodiny s deťmi, zamilované páry, seniori i rekreační bežci. V Amerike patria k prvým botanickým záhradám záhrady Longwood v Pensylvánii. Prvé arborétum tam založili už koncom 18. storočia. Dnes sa záhrady rozkladajú na rozlohe 4,2 km2 a sú otvorené celý rok. Návštevníci tam nájdu dvadsať otvorených a dvadsať krytých záhrad, vrátane 18,2 m2 skleníkov, šíre lesy aj exotické rastliny, zábavu, atrakcie. Počas roka sa v areáli realizuje aj 800 rôznych programov, od záhradníckych kurzov, divadelných predstavení, vzdelávacích kurzov pre deti a dospelých, fontánových šou, náučných prednášok až po workshopy. Ku skvostom svetových verejných záhrad patria aj Kyoto Botanical Garden, založené v roku 1924 pri rieke Kamo. Sú rozdelené do dvanástich tematických celkov, napríklad na bambusovú záhradu, čerešňové stromy až po európsky štýl záhrad. Ich návštevnosť je z roka na rok väčšia. Ľudia totiž túžia po oddychu v prírode čoraz viac.
PUBLIKOVANÉ 26. apríl 2011