Vlastné myšlienky vlastné podniky [HN]

Výskum na STU: žiadna fikcia, ale každodenná realita. Je zaujímavé, koľko sa toho na Slovensku pohovorí a popíše o význame výskumu pre spoločnosť.
O tom, aké je to dôležité pre znalostnú ekonomiku a budúcnosť hospodárstva krajiny. No ako málo sa rozumie, čo to vlastne znamená. Ako málo sa pre to reálne niečo urobí. A ako ľahko sa zbúra aj to málo, čo sa vybuduje. Vyrastal som na Katedre mikroelektroniky vtedajšej Elektrotechnickej fakulty Slovenskej vysokej školy technickej, dnešnej Slovenskej technickej univerzity v Bratislave (STU). Pamätám sa, skúmalo sa na všetkých oddeleniach. Katedra bola - a myslím si, že stále je - jedna z najväčších na Slovensku. Študentské ročníkové a diplomové práce nadväzovali na väčšie výskumné úlohy. Rovnako je to aj teraz, i keď mnohé sa zmenilo. Výskum na technických univerzitách sa stal dôležitým nástrojom na rozvíjanie tvorivosti mladej generácie inžinierov. Zmenilo sa najmä financovanie. Na výskum sú nutné granty. Sú to účelové financie poskytnuté na konkrétne osobitne posudzované návrhy výskumných projektov. Napríklad STU získava do svojho rozpočtu až tretinu zdrojov z takejto priamej súťaže. Ak to zoberieme z druhej strany, škola vlastne "navŕši" štátnu dotáciu na vzdelávanie o ďalších 50 %. Je to významné číslo plne porovnateľné v medzinárodnom kontexte. Profitujú z toho najmä študenti. Tí sa zúčastňujú na výskume rôznym spôsobom - zväčša vypracúvaním rôznych zadaní, ročníkových a diplomových prác, ktoré nadväzujú na väčšie výskumné projekty. Výhodu majú aj v možnosti využívať laboratóriá či skúsenosti a znalosti učiteľov.
Výskum je hľadanie
Hľadanie nových poznatkov, nových technických riešení. Mladí ľudia tak získavajú prvé skúsenosti s riešením
ROBERT REDHAMMER
- Doc. Ing. Robert Redhammer, PhD
- V rokoch 2003 - 2011 pôsobil vo funkcií prorektora pre vedu a výskum Slovenskej technickej univerzity v Bratislave (STU), predtým vo funkcii prodekana Fakulty elektrotechniky a informatiky STU.
- Je absolventom Elektrotechnickej fakulty Slovenskej vysokej školy technickej v Bratislave, odboru mikroelektronika. Pôsobiť začal ako výskumník (1988) na Fakulte elektrotechniky a informatiky, od roku 1994 ako učiteľ, Od roku 1996 ako docent. Výskumne a pedagogicky sa venuje elektronike, vákuovým technológiám, fyzike polovodičových štruktúr, kvantovým heteroštruktúram a nanoelektronike.
- Absolvoval aj prestížny International Visitor Leaclership Program zameraný na aktuálne problémy vysokého školstva v USA (2006).
- Mimo školy pôsobil napríklad v Rade štátneho programu výskumu a vývoja, v predsedníctve Agentúry na podporu výskumu a vývoja. Je predsedom Rady pre vedu a techniku, Rady vysokých škôl, prezidentom Slovenskej vákuovej spoločnosti. Bol členom exekutívy medzinárodnej únie pre vákuovú fyziku, techniku a aplikácie IUVSTA, konkrétnych problémov, ktoré v podstate nie sú vyriešené nikde na svete. Učia sa analyzovať zadanie, vyhľadávať známe poznatky vo svetovej odbornej a vedeckej literatúre, formulovať hypotézy, zostavovať experimenty, overovať, vyhodnocovať...
Všetko systematicky.
Ak to zažijú raz, potom budú vedieť pristupovať originálnym spôsobom k novým výzvam po celý život. Ich flexibilita je podstatne vyššia. A ešte majú tie najnovšie poznatky v odbore - preto sú pre prax najlepší. To je hlavný dôvod, prečo vo svete prednostne financujú výskum z verejných zdrojov práve na vysokých školách. A preto ho často platia aj súkromné podniky. Mladí majú v hlavách vlastné myšlienky a tie pretavujú do praktických riešení u svojich zamestnávateľov alebo si zakladajú vlastné podniky. Tento vzor sa snaží STU nasledovať a dúfame, že ho začnú nasledovať aj podniky na Slovensku. Podpora výskumu z verejných zdrojov je závislá od financií. Možno ani nie od celkového objemu - iste viac by bolo lepšie, ale najmä od formy ich dostupnosti. Hlavnou podmienkou je korektné individuálne posudzovanie jednotlivých návrhov projektov, flexibilnosť finančných a administratívnych pravidiel a dlhodobá stabilita prostredia. A tá bola na Slovensku narušená.
Investície do výskumu
Kritické sú aj investície do výskumu. Zastarané prístroje boli a ešte aj sú jedným z hlavných dôvodov, prečo sa nedarí Slovensku získať v elitných výskumných konzorciách rámcových programov EÚ väčšie financie. V tomto ohľade nám mali pomôcť štrukturálne fondy EÚ. No administrácia týchto projektov na Slovensku je taká obrovská, že sa stráca efektívnosť. Odzrkadľuje sa to aj zásadne v nižšom počte podávaných návrhoch projektov v 7. rámcovom programe EÚ zo Slovenska. Aby som nechodil po príklady ďaleko, do konca roku 2010 bolo z STU alebo jej partnerov podaných viac ako 110 projektov. Z toho bolo získaných a zazmluvnených 64 projektov. Celkový objem zazmluvnených financií pre STU sa blíži k 45 mil. eur. Celkový objem preplatených financií v roku 2010 bol 5,6 mil. eur pri veľmi nízkej miere chybovosti. Avšak cítime, že projekty štrukturálnych fondov nie sú výskumnými projektmi. Svojím charakterom sú to projekty nákupu zariadení - presnejšie zložitý plán výdavkov na roky dopredu. Výskumné projekty potrebujú podstatne viac flexibility, a to aj na strane "výdavkov". Je obrovská škoda, že slovenské autority nedokázali spriechodniť pravidlá štrukturálnych fondov, a tým zastaviť absolútne negatívne smerovanie Slovenska v oblasti výskumu a inovačnej schopnosti - smerom von z Európskej únie.
Medzinárodná scéna
STU sa preto orientuje do zahraničia. Za pozitívne možno považovať úspechy v medzinárodných výboroch, ako napríklad členstvo vo výbore Európskej technologickej platformy ENIAC - European Nanoelectronics Initiative Advisory Council - alebo sprostredkovateľská pozícia STU za Slovenskú republiku v konzorciu Česká republika, Maďarsko a Slovensko pristupujúceho k infraštruktúre ESFR Synchrotrónneho žiarenia. Za smutné považujem zrušenie schémy tzv. dofinancovania medzinárodnej vedecko-technickej spolupráce. Táto pomáhala pracoviskám vysokých škôl, ktoré získali projekty v zahraničí, preklenúť položky, ktoré získané projekty nepokrývali. Pre rozvoj medzinárodnej spolupráce a prípravu nových projektov to bolo ako kvapky oleja na správne miesta.
Niekoľko príkladov
Začnem na Fakulte informatiky a informačných technológií STU. Opakovane sa veľmi dobre umiestňujú študenti v projektových súťažiach Imagine Cup. Minulý rok vyhrala skupina študentov pod vedením Ing. M. Barlu. Bolo to v kategórii Softvérový návrh s projektom PRESENT: Interactive Social Geo Mapping s postupom do celosvetového finále vo Varšave. Projekt pomáha šetriť životné prostredie a poskytuje pomoc ľuďom v hmotnej núdzi - umožňuje efektívne opätovné používanie vecí, ktoré by inak skončili zabudnuté v skrini alebo vyhodené na smetisku. Tento projekt išiel ešte ďalej, a zaviedol rozhranie s mapou a niekoľkými softvérovými lahôdkami. Ide o akúsi sociálnu sieť dobra.
Podpora mladých v podnikaní
STU má veľmi úspešných absolventov. Ich miera nezamestnanosti je najnižšia spomedzi slovenských vysokých škôl, prakticky na úrovni štatistickej chyby. Napriek tomu škola podporuje mladých ľudí v podnikaní. V prvej fáze sme sa snažili vytvoriť podmienky na začatie podnikania. S podporou grantu PHARE sme zriadili Univerzitný technologický inkubátor STU v roku 2004. Od svojho vzniku pomohol k zrodu a rozvoju 32 malým inovatívnym start-up podnikom. Posledných päť doň vstúpilo na prelome rokov. Záujemcom je poskytované poradenstvo v oblasti podnikania (business Consulting) v rámci programu InQb. Poradenské služby poskytuje spoločnosť STU Scientific, s. r. o. Inkubátor spolupracuje s viacerými inštitúciami, ako sú napríklad Národná agentúra pre rozvoj malého a stredného podnikania či Úrad priemyselného vlastníctva SR. Zaujímavými aktivitami sú podujatia v rámci Svetového týždňa podnikania. V predchádzajúcom roku sa okrem osvetových aktivít, seminárov a konferencií uskutočnil aj tretí ročník súťaže výťahových prezentácií Elevator Pitch. Ide o súťaž, pri ktorej musí nádejný podnikateľ - súťažiaci zaujať potenciálneho investora, aby bol ochotný stretnúť sa a investovať do jeho firmy. Musí to stihnúť počas krátkej chvíľky vo výťahu, kým potenciálny investor nevystúpi.
Robert Redhammer
ROZPAD NOVINOVÉHO PAPIERA Zo strojných technológií ešte spomeniem tzv. päťosé obrábanie tvarovo zložitých plôch. Ide o technológie, ktoré obrábania materiálu umožňujú vytvárať aj veľmi zložité i vzájomne prepletené plochy. Alebo pracoviská na diagnostiku kovových a nekovových materiálov. Obe sú centrami excelentnosti na trnavskej Materiálovotechnologickej fakulte STU, čerstvo vybavené novými prístrojmi zo štrukturálnych fondov a dávajú výborné predpoklady na dosahovanie špičkových výsledkov. Z oblasti aktivít Stavebnej fakulty je to napríklad voda v prírode a s tým súvisiace protipovodňové aktivity. Zriadené je Centrum exceletnosti integrovanej protipovodňovej ochrany územia. A o tvorivosti v architektúre isto pochybovať vôbec netreba. Iný príklad: archívne dokumenty, historické knihy, písomnosti časom podliehajú starnutiu. To sa prejavuje žltnutím, krehnutím a postupným rozpadom. Preto sa viaceré práce na Fakulte chemickej a potravinárskej technológie (FCHPT) STU zameriavajú na chémiu a technológie ochrany predmetov dedičstva a overovanie účinnosti nových látok na konzervovanie papiera.
VÝROBA VLASTNÉHO RUČNÉHO PAPIERA V spolupráci so Slovenskou národnou knižnicou pracovali viaceré tímy na projekte KNIHA. Jednou z najdôležitejších operácií technológie zabraňujúcou pomalému rozkladu je samotná deacidifikácia. Na FChPT STU bol v spolupráci s konštruktérskou firmou vyvinutý prototyp deacidifikačného robota. V súčasnosti prebiehajú práce na optimalizácii činností tohto robota pre rôzne druhy materiálov a objektov.
MOTIVÁCIA
Práca na projekte dáva študentom motiváciu, príležitosť získať nové skúsenosti v skutočnej tímovej práci, ale aj zábavu. Projekt je nezávislý od svetových výrobcov pretekárskych vozidiel, pritom každé vozidlo je prototyp, ktorý sa dá sériovo vyrábať. V Bratislave sme AM Team a ich formulu mohli vidieť v septembri v Avione na podujatí Noc výskumníka.