Pracuje vo výskume v mužskom kolektíve. Veronika Drgoňová sa po rokoch v Škótsku rozhodla vrátiť domov. Teraz vyzýva dievčatá, aby sa štúdia technických smerov nebáli.
Chodila si na slovenskú univerzitu, no rozhodla si sa pre štúdium v zahraničí a išla si na Erasmus.
Áno, študovala som chemické inžinierstvo na Fakulte chemickej a potravinárskej technológie na STU v Bratislave. V štvrtom ročníku som išla na Erasmus do Glasgowa na University od Strathclyde. Nakoniec som si to predĺžila na celý rok.
Aké rozdiely boli medzi slovenskou a škótskou školou?
Rozdiel oproti slovenským školám bol ten, že je tam väčší dôraz na prácu v tímoch. Mnohé úlohy nám zadávali v skupinách. Veľkou výhodou bolo, že mali veľa kariérnych podujatí. Moja škola mala dokonca kariérne centrum, kde nám radili, ako napísať životopis. Keď ma napríklad pozvali na nejaké pohovory, tak si so mnou prešli otázky, ktoré by sa ma tam mohli pýtať. Aj u nás sa začína robiť viac kariérnych podujatí pre študentov, čo je veľmi dobré, ale kariérne centrá chýbajú.
Aké odlišnosti medzi vzdelávaním ešte vidíš?
Ďalším rozdielom sú koncové skúšky, ktoré sa robia vždy písomne a sú anonymné. Učiteľ to kontroluje bez toho, aby vedel, čiu prácu hodnotí. Zamedzí sa tomu, aby sa niekomu prilepšilo či pohoršilo. Dobré je aj to, že učivo sa neustále mení a prispôsobuje novým technológiám a inováciám.
Nakoniec si v Škótsku doštudovala inžinierske štúdium externe. Ako k tomu prišlo?
Počas Erasmu mi skrslo v hlave, že by som si v Škótsku mohla nájsť letnú stáž, ktorá je po štvrtom ročníku pre všetkých študentov povinná. Nakoniec sa mi podarilo získať stáž v National Oilwell Varco v Aberdeene v Škótsku, tam som strávila leto. Pracovala som ako procesný inžinier. Povedala som si, že keď už som tam, tak to využijem. Páčilo sa mi, že táto univerzita nejako nebrala ohľad na erazmákov a bola som prinútená viac sa integrovať. Videla som, ako sa tam študenti hlásia na rôzne pozície, tak som si povedala, prečo ja nie. Pracovala som v tíme s ďalšou stážistkou na oddelení, ktoré sa zaoberalo spracúvaním vody z ropných vrtov. Na konci sme prezentovali, kam sme tieto projekty posunuli. Môj šéf mi ponúkol, aby som pre nich ostala pracovať s tým, že mi budú platiť externé inžinierske štúdium. Tak som ponuku prijala.
Oslovili vtedy viac stážistov?
Boli sme tam viacerí, ale spýtali sa len mňa. Počas tých troch mesiacov si ma trochu preskúšali, čo som ja vtedy nevnímala, lebo som nevedela o tom, že uvažujú o mojom nástupe. Keďže som už mala bakalársky titul, tak som bola pre nich človek s ukončeným vzdelaním. V Británii sa tie tituly berú inak.
Na Slovensku máme podľa odborníkov príliš priveľa magistrov a inžinierov. Bakalársky titul sa podceňuje.
Oni zase vnímajú študenta s bakalárskym titulom inak. Tá vysoká škola je pre nich skôr dôkaz toho, že sa viem učiť a logicky myslieť. Firma si môže človeka s titulom vyškoliť na požadovanú pozíciu. Ale vysokoškolský titul je na to, aby som preukázala, že som schopná riešiť zadania na určitej úrovni.
Zvládala si školu popri práci?
Bolo to veľmi náročné. Externé štúdium trvalo tri roky, tam je to bežné. Forma štúdia je však iná. Spolužiakov som mala z celého sveta, jeden bol v Kanade, ďalšia v Nigérii. Takže sa všetko robí cez internet, na prednášky sa chodí cez aplikáciu. A skúšky sa robia tak, že ľudia, ktorí žili mimo Škótska, chodili na britskú ambasádu a tam pod dozorom píšu skúšku.
Prečo si sa rozhodla vrátiť na Slovensko?
Bola to súhra viacerých dôvodov, ale hlavným bola moja rodina. Vrátila som sa toto leto, keď som začala pracovať pre spoločnosť GA Drilling. Do Škótska som pôvodne išla na Erasmus na pol roka a nakoniec z toho boli štyri roky. Chcela som si vyskúšať, aké by to bolo na Slovensku. V práci to pochopili a myslím, že som odtiaľ odišla s otvorenými dverami.
V čom je práca na Slovensku iná?
Ťažko sa to porovnáva, tam som pracovala pre nadnárodnú firmu, ktorá zamestnáva približne 60-tisíc ľudí na celom svete. Teraz pracujem pre firmu, ktorá má asi 110 zamestnancov, má základňu v Bratislave a všetci sa poznáme. Aj ten spôsob komunikácie je iný, keď niečo potrebujem, tak prídem a spýtam sa. Je to teda rodinnejšie prostredie. Stále sa však rozrastáme a hľadáme šikovných ľudí.
V Škótsku som pracovala s technológiami, ktoré sa začali využívať na ropných plošinách približne od deväťdesiatych rokov. V GA Drilling vyvíjame úplne nový koncept pre oblasť uzatvárania ropných vrtov. To je odvetvie, ktoré sa momentálne veľmi rýchlo rozvíja, legislatívy sa prispôsobujú novým technológiám. Pre mňa je najväčším lákadlom práve to, že sa na tom môžem podieľať. Každý deň sú nové výzvy.
Prečo si si vybrala práve oblasť ropného priemyslu a chemického inžinierstva?
Škótsko je veľmi založené na ropnom priemysle. Aberdeen je takým hlavným mestom ropného biznisu v Európe, pôsobí tam mnoho kapacít z celého sveta. Ale to, prečo som sa rozhodla pre chemické inžinierstvo, bola skôr náhoda. A až teraz to vyhodnocujem ako veľmi dobrú voľbu. V tom čase som nebola dostatočne informovaná, čo sa vlastne robí na tých pozíciách. Na gymnáziu mi chémia celkom zapasovala, hoci chemické inžinierstvo nie je príliš o chémii, čo som sa dozvedela až neskôr.
O čom je teda tvoja práca?
Je to v podstate navrhovanie a optimalizácia procesov, ktoré sa týkajú chemického priemyslu. Napríklad v GA Drilling riešim hlavne spracovanie vody, ktorá sa používa počas experimentov. V Škótsku som pracovala na dizajne zariadení, ktoré sa využívajú na separáciu ropy, vody a pevných častíc, ako je napríklad piesok. Ale pracovala som aj na optimalizácii procesov, napríklad keď mal nejaký operátor problém so zariadením, ktoré sme im dodali, tak som na základe procesných parametrov vedela vyhodnotiť situáciu a povedať, kde je problém a ako sa dá odstrániť.
Pracuješ v oblasti, v ktorej sa zamestnávajú skôr muži. Ako sa ti pracuje v mužských kolektívoch?
V Škótsku som začala pozerať futbal, aby som sa vedela zapojiť do nejakých debát. Na začiatku som nevedela, ako sa zapojiť do kolektívu, tak som zistila, že futbal je naozaj dobrá voľba. Na Slovensku mám pár kolegýň, ale aj tak je to prevažne mužský kolektív, podobne to bolo aj v Škótsku. Myslím, že ma vnímajú úplne normálne. Prvý dojem je vždy podstatný, ale nemala som negatívne skúsenosti. Nemala som ani pocit, že by nebrali vážne môj odborný názor len preto, že som žena.
Keď sa povie ropný priemysel, ja si vybavím prvé scény vo filme Armageddon.
V podstate to je pravda. Napríklad pred vstupom na ropnú plošinu som potrebovala absolvovať týždňové školenie o bezpečnosti, kde sme sa učili, ako treba reagovať pri požiaroch alebo aj pri páde vrtuľníka do mora. Musela som si prejsť simuláciou pádu vrtuľníka v bazéne. Bolo potrebné, aby som zachovala pokoj, jednou rukou lokalizovala východ, druhou odopínanie. Potom vyraziť okienko a vyplávať na hladinu. Niekoľkokrát. Vtedy sme tam boli len dve ženy z približne 30 účastníkov.
Čo by si poradila dievčatám, ktoré uvažujú o profesiách v mužskom svete?
Nech to určite skúsia. Malo by sa do týchto oblastí zapojiť viac žien, pretože to vytvorí väčšiu variabilitu tímu, ten má potom kreatívnejšie zmýšľanie. Problémy sa dajú riešiť z rôznych pohľadov a zmiešané tímy tomu môžu veľmi pomôcť. V Škótsku som sa zapájala do programu „Equate Scotland“, kde sme viedli rôzne motivačné prednášky pre dievčatá. Podľa mňa je pre ne dôležité, aby počuli práve od ženy z takejto profesie, že sa to dá. Práca v inžinierstve alebo vo vede je nielen pre chlapcov, ale rovnako aj pre dievčatá.
Veronika Drgoňová - Bakalárske štúdium ukončila na Fakulte chemickej a potravinárskej technológie na STU v Bratislave. Po tom, čo si na univerzite v Glasgowe vyskúšala Erasmus, sa v Škótsku rozhodla doštudovať inžinierske štúdium na University of Strathclyde. Popritom tri roky pracovala v nadnárodnej firme National Oilwell Varco. Kvôli rodine sa však rozhodla opäť vrátiť na Slovensko. Mladá inžinierka dnes pracuje na vývoji nových zariadení pre ropný priemysel v spoločnosti GA Drilling v tíme hydraulikov.
[hnonline.sk 27/11/2017]
Autor: Romana Gogová
Link: http://slovensko.hnonline.sk/1069344-vo-velkej-britanii-tituly-beru-inak