Vozík ovládaný silou mysle [STV Jednotka]

Ľubomír Bajaník, moderátor: „Len pomyslením na smer jazdy či žmurknutím oka sa dá do pohybu. Imobilní pacienti či ľudia po operácii budú môcť v budúcnosti bez dotyku pomocou mimiky a myšlienok ovládať svoj invalidný vozík. Prvý slovenský prototyp vyvinuli študenti Slovenskej technickej univerzity v Trnave.“
Dáša Hodálová, redaktorka: „Žmurknutie ľavého oka znamená pohyb vľavo. Pravé oko zasa signalizuje jazdu doprava a ak chcete ísť rovno, stačí sa len usmiať a nadvihnúť pritom obočie.“
Marcel Nikmon, doktorand MTF STU v Trnave: „Hlboký nádych, výdych, aby človek mal čistú myseľ a tým pádom bolo to trošku presnejšie.“
Dáša Hodálová: „Všetko funguje pomocou zariadenia, ktoré sa nasadí na hlavu a sníma tak aktivitu mozgu. Čiže vaše myšlienky, ktoré následne spracováva do počítača.“
Marcel Nikmon: „Tuto vzadu za ušami máte referenčné sondy a tuto na spánku musia byť. Čiže to sú také štyri hlavné sondy, ktoré vieme kde majú byť umiestnené.“
Dáša Hodálová: „Veľkosť či tvar lebky, ale aj objem vlasov a vonkajšie vplyvy môžu kvalitu signálu ovplyvniť.“
Filip Škoda, doktorand MTF STU v Trnave: „Ono ide hlavne o to sústredenie pri tom ovládaní toho vozíka a je to dosť závislé od psychického rozloženia. Napríklad, keď je nervózny, tak to môže horšie reagovať, ako keď je sústredený na tú danú činnosť.“
Maximilián Strémy, vedúci projektu, ústav výskumu MTF STU v Trnave: „Predsa len myšlienky, analyzovať ich je veľmi ťažké. Predstavte si, že myslíte na nejakú vec, napríklad na štvorec, kruh, farbu. Môžete na ňu myslieť rôznymi spôsobmi a hlavne je dôležité, aby ste v tom momente mysleli na ňu rovnakým spôsobom.“
Dáša Hodálová: „Po bokoch aj vpredu sú pripevnené snímače vzdialenosti, ktoré detekujú prekážky, aby vozík nenarazil. Študenti celý projekt vyvíjali dva roky vo svojom voľnom čase.“
Maximilián Strémy: „Hľadali sme spôsob vlastne ako podnietiť, vzbudiť záujem u tých študentov o vedu, aby mali aj príležitosť získať viac praktických skúseností a podporiť ich smerom k ďalšiemu štúdiu, no alebo potom smerom do praxe.“
Dáša Hodálová: „Juraj Okoličányi momentálne používa nadštandardný elektrický vozík. No ovláda ho pomocou palca ľavej ruky.“
Juraj Okoličányi: „V tomto momente ešte to nie je zapotreby samozrejme, ale je možné, že pri diagnóze akú mám ja, časom nebudem môcť využívať ani ten prst na ruke. Potom pravdepodobne by to mohlo byť zaujímavé.“
Dáša Hodálová: „Uplatnenie by si bezdotykový vozík mohol nájsť hlavne v nemocničnom prostredí či domovoch dôchodcov. No podľa jeho autorov má pred sebou ešte dlhú cestu. Projekt tak zatiaľ naďalej ostáva na akademickej pôde.“

[STV Jednotka, 19:00 15/07/2017]