Vyberáte si vysokú školu? Zistite, ktoré sú najlepšie! [pluska.sk]

Lídri v slovenskom vysokom školstve sa oproti minulému roku takmer nezmenili.
Vo viacerých skupinách hodnotenia Akademickej rankingovej a ratingovej agentúry zostali na prvom mieste: Univerzita veterinárneho lekárstva (Poľnohospodárske vedy), Fakulta chemickej a potravinárskej technológie Slovenskej technickej univerzity (Technické vedy) a Jesseniova lekárska fakulta Univerzity Komenského (Medicínske vedy), vyplýva to zo záverov hodnotenia fakúlt slovenských vysokých škôl, ktoré zverejnila ARRA.
Ako na tlačovej besede povedal predstaviteľ Ivan Ostrovský, nie najpríjemnejší fakt je, že vedecká produkcia našich fakúlt rastie len veľmi pomaly, rastie však počet doktorandov a podľa ARRA ani jedna súkromná škola neskončila v hodnotení na poslednom mieste.
Lekárske fakulty získavajú veľa zahraničných študentov
Ukazuje sa, že naše lekárske fakulty sú veľmi úspešné aj pri získavaní zahraničných študentov, niekoľko má aj 25 percent, konštatoval Ostrovský. Ide o v poradí ôsme hodnotenie ARRA.
Vychádza z verejne dostupných a overiteľných údajov o kvalite vzdelávania a výskume jednotlivých fakúlt vysokých škôl na Slovensku. Spolu sa hodnotilo 109 fakúlt, z nich 103 fakúlt verejných vysokých škôl a šesť fakúlt súkromných vysokých škôl, ktoré boli rozdelené do 11 skupín podľa svojich odborov.
ARRA pritom čiastočne zmenila metodiku hodnotenia pri kritériách publikácií a citácií, výpočet grantovej úspešnosti a bodové hodnotenie absolventskej nezamestnanosti.
Nezamestnanosť absolventov
Práve nezamestnanosť čerstvých absolventov slovenských vysokých škôl, ktorú ARRA sleduje od minulého roka, sa podľa Ostrovského stala jedným z najzaujímavejších tohtoročných zistení.
V roku 2008 bola najmenšia nezamestnanosť absolventov vysokých škôl a stúpať začala s nástupom ekonomickej krízy. Výrazne závisí od kvality výskumu na škole.
Pritom podľa ARRA menej nezamestnaných absolventov majú technické a medicínske odbory a nárast nezamestnaných absolventov vykazujú humanitno-spoločensky orientované odbory, univerzity.
Najúspešnejšou školou je STU v Bratislave
"Z hľadiska dlhodobého vývoja nezamestnanosti treba za najúspešnejšiu školu považovať Slovenskú technickú univerzitu v Bratislave, ktorej nezamestnanosť absolventov dlhodobo klesá a je dnes nižšia ako u škôl, ktoré produkujú výrazne menej absolventov. Naopak, medzi školy, ktorých nezamestnanosť dlhodobo rastie, patria predovšetkým školy, ktoré sú viac orientované na spoločenské a humanitné študijné odbory, ako sú: Univerzita Konštantína Filozofa v Nitre, Univerzita Mateja Bela v Banskej Bystrici a Univerzita svätých Cyrila a Metoda v Trnave," konkretizoval pre médiá Ostrovský s tým, že aj ministerstvo školstva považuje nezamestnanosť absolventov za istý ukazovateľ kvality škôl. Nárast nezamestnaných absolventov zaznamenali aj poľnohospodárske vedy.
Najhoršie je na tom Fakulta ekológie a environmentalistiky Technickej univerzity vo Zvolene, kde podľa zistení ARRA dosahuje medzi absolventmi z roku 2011 takmer 25 percent.
V priemere nezamestnanosť absolventov medziročne stúpla a presahuje 4,5 percenta. Viaceré fakulty však majú počet dlhodobo nezamestnaných absolventov medzi 10 až 15 percentami.
Úspešnejší sú študenti zahraničných škôl
Vo všeobecnosti sú úspešnejší pri hľadaní práce naši študenti, ktorí skončili zahraničné vysoké školy. ARRA pritom nemá zdroj informácií, ktorý by odpovedal na to, či sa absolventom podarilo nájsť si prácu v svojom odbore.
Slovensko sa dá podľa rozsahu a kvality výskumu na vysokých školách rozdeliť na tri skupiny vysokých škôl, tvrdí Ivan Ostrovský z ARRA.
"V prvej, ktorá zabezpečuje takmer 90 percent vysokoškolského výskumu sú štyri vysoké školy - Univerzita Komenského v Bratislave, Slovenská technická univerzita v Bratislave, Univerzita Pavla Jozefa Šafárika v Košiciach a Technická univerzita v Košiciach. Za touto prvou skupinkou nasleduje skupinka ďalších štyroch univerzít, ktorých výskum je tiež dostatočný na to, aby produkovali kvalitných absolventov, to je - Univerzita veterinárneho lekárstva v Košiciach, Slovenská poľnohospodárska univerzita v Nitre, Žilinská univerzita v Žiline a Technická univerzita vo Zvolene," povedal pre médiá Ostrovský.
Nízky vlastný výskum
Ostatné vysoké školy podľa jeho slov majú "podiel vlastného výskumu mimoriadne nízky, medzinárodne ťažko rozoznateľný a za takých okolností naše údaje ukazujú, že tam zamestnateľnosť absolventov je výrazne nižšia ako u tých prvých dvoch skupín".
Na druhej strane podľa Ostrovského nie je dôvod na to, aby Slovenská republika mala viac ako štyri kvalitné univerzity, v 5,5-miliónovej krajine totiž na to nemôže byť dostatočný intelektuálny potenciál.
"Je to z hľadiska distribúcie ľudského intelektu úplne normálny obraz, zodpovedá obrazu v rozvinutých krajinách, tam takisto tých skutočne špičkových univerzít je len menší počet, výrazne menší počet nepresahujúci 10 percent z celého počtu univerzít. Takže toto nie je nič nenormálne," zdôraznil Ostrovský.
Vzdelávanie vs. výskum
Nenormálne podľa neho je, že vysoké školy, ktoré sa venujú prevažne vzdelávaniu, žiadajú rovnaký prístup k zdrojom na výskum ako školy, ktoré majú kvalitnejší výskum.
"Riešenie počtu vysokých škôl je zástupný problém. Treba medzi existujúcimi vysokými školami diferencovať, ani nie tak v peniazoch na vzdelávanie, ako skôr v prostriedkoch na výskum. Treba veľmi jednoznačne diferencovať, inakšie tá kvalita sa nám bude strácať," dodal pre médiá Ostrovský.
Hodnotenie fakúlt vysokých škôl 2012
Zdroj - arra.sk