Patrik Švajda, moderátor: „Výbuch v Bejrúte útočí na historické tabuľky. Tu je bilancia 3 najväčších chemických explózií. Ako vidíte, tragédie z minulého storočia si vyžiadali na rozdiel od Libanonu stovky obetí, explodovalo ale menej materiálu. No a teraz sa naživo spájame s Ladislavom Štibrányim zo Slovenskej technickej univerzity. Pán docent, ako je možné, že práve dusičnan amónny má na svedomí takéto ničivé výbuchy? Načo sa vlastne táto látka využíva a prečo je taká nebezpečná?“
Ladislav Štibrányi, chemik, STU: „No tak toto je typický prípad „dobrý sluha, zlý pán“. Dusičnan amónny sa používa ako dusíkaté hnojivo poľnohospodármi, takže jemu vďačíme za to, že úroda beží, ale na druhej strane tie výbuchy sú ničivé hlavne preto, že to je na druhej strane aj výbušnina, ktorá pri iniciácii dokáže explodovať a keďže sa preváža vo veľkých množstvách loďami a nákladmi, tak keď dôjde k detonácii, tak ten výbuch je vždycky obrovský. Vyletela do povetria jedna loď, ktorá prevážala dusičnan amónny a ľudia z pobrežia zmizli, tam 600 mŕtvych, 2 tisíc zranených, takže tieto výbuchy sú vždycky zničujúce keď k nim dôjde.“
Patrik Švajda: „V čom vidíte príčinu explózie v Bejrúte? Mohlo ísť o nešťastnú náhodu?“
Ladislav Štibrányi: „Samozrejme mohlo ísť o nešťastnú náhodu, nejaká nedbalosť v sklade, ale druhá vec je, keďže toto je taká by som povedal dostatočne bezpečná výbušnina, ktorá sa ťažko iniciuje, tak by tam muselo dôjsť k výbuchu nejakej inej výkonnej výbušniny, ktorá by strhla tú vlastnú výbušninu k detonácii. Normálne požiarom to väčšinou nedetonuje, alebo niekto to odpálil výbušninou nejakou, ktorú tam vložil medzi tie vrecia, lebo dusičnan amónny je vo vreciach ako múka skladovaný.“
Patrik Švajda: „Ďakujeme za rozhovor.“
Ladislav Štibrányi: „A toto mohla byť jedna z príčin, že niekto vystriehol, že to tam je.“
Patrik Švajda: „Ešte raz ďakujeme za rozhovor.“