Výhodou malej krajiny je väčšia flexibilita nabehnúť na nové trendy [ekonomika.sme.sk]

Na Slovenskej technickej univerzite v Bratislave (STU) nastúpi 23. marca do úradu nový rektor. Miroslav Fikar vybudoval na STU úspešné pracovisko v oblasti automatizácie a je garantom štúdia v tomto odbore, veľmi perspektívnom pre priemysel.

Akým spôsobom treba na STU utvárať skladbu študijných odborov, ako aj ich obsah, aby čo najlepšie korešpondovali s praxou?
Každá z univerzít chce maximalizovať mieru pôsobenia na trhu. Na vybudovanie úspešného odboru sú potrební predovšetkým kvalitní odborníci. STU sa snaží takýchto ľudí vychovávať a v tom je úspešná.
Stáva sa však, že kvalitní odborníci odídu do zahraničia. V budúcnosti by sme preto mali viac smerovať k štandardným systémom, aké majú európske alebo americké univerzity.
Tam to funguje tak, že vyberú perspektívny odbor, vypíšu celosvetový konkurz a získajú tak odborníkov v oblasti, ktorí zabezpečia kvalitu vzdelávania a výskumu.
My sme v súčasnosti, žiaľ, viac orientovaní na zaužívaný systém nástupcov, keď si vedúci vychová mladšieho pracovníka, ktorý ho v budúcnosti zastúpi. Aby sme mohli uvažovať o modeli, ktorý je bežný v zahraničí, potrebovali by sme predovšetkým zvýšiť financovanie.

Akým spôsobom by ste chceli zintenzívniť komunikáciu so zamestnávateľmi?
Chcel by som podporovať spoločné projekty s priemyselnými podnikmi – bakalárske, diplomové práce, posilnenie rozsahu odbornej praxe.
Posilňovať transfer technológií do praxe a komercializáciu výsledkov výskumu, podporovať startupy, využívať náš inkubátor InQb.
Spolupracujeme s grémiami zamestnávateľov, vytvárame spoločné priemyselné rady, vyhľadávame možnosti profesorských miest financovaných priemyslom. Túto spoluprácu s firmami máme aj dnes čulú.

Zahŕňa plánovanie na STU potreby ekonomiky a širšie a dlhodobejšie analýzy? Dokáže sa vaša univerzita stať motorom nových, perspektívnych odborov?
STU je lídrom v rozvoji technických disciplín na Slovensku. Či už sú to IT, robotika, kybernetika, automatizácia, materiálové inžinierstvo, biotechnológie, chemické inžinierstvo, mikroelektronika, vodné hospodárstvo, strojárstvo, naštartovali sme i kozmický výskum.
Spolupracujeme s veľkými zamestnávateľmi, na fakultách pôsobia spoločné tímy s firmami. Pravidelne aktualizujeme dlhodobý plán rozvoja STU, ktorý reflektuje dlhodobé trendy.
Čo sa týka budúceho smerovania slovenského hospodárstva, som optimista. Výhodou malej krajiny je väčšia flexibilita v nabehnutí na nové trendy. Verím, že u nás vývoj pôjde od dnešného stavu čisto montážnej dielne k odvetviam s vyššou pridanou hodnotu.

Uvažujete o zavedení, respektíve rozšírení nových foriem štúdia?
Existujúce študijné programy a nastavenie univerzity je také, že spolupráca fakúlt je skôr výnimkou ako pravidlom.


Máte ambície stať sa v niektorých odboroch regionálnym centrom a pritiahnuť aj zahraničných študentov?
Iné ambície ani špičková univerzita nemôže mať. Potrebujeme vybudovať spoločné študijné programy so za hraničnými univerzitami najmä na druhom stupni štúdia.
Zároveň je dôležité otvoriť doktorandské štúdium zahraničným doktorandom. Čo sa regionálnych centier týka, STU je už v súčasnosti plným členom konzorcia Európskeho inštitútu pre inováciu a technológie (EIT) v oblasti výroby, uchádzame sa o jedno z centier EIT pre potraviny a participujeme na EIT pre suroviny.

Je niečo v oblasti legislatívy, kde sa budete usilovať tlačiť na zmeny?
Ide predovšetkým o posilnenie úlohy výskumu na univerzitách a výraznejšie rozdelenie univerzít na výskumné a odborné.
Tiež by bolo dobré zmeniť status doktorandov zo študentov na zamestnancov. Budeme sa tiež zasadzovať o to, aby prírodovedné predmety boli na stredných školách posilnené.

Pociťujete aj na STU úbytok záujmu o štúdium?
Žiaľ, áno. Naši absolventi pritom nie sú nezamestnaní, sú dobre platení, ale často pri rozhodovaní o štúdiu zaváži celkový negatívny obraz o slovenskom vysokom školstve.
Veľa študentov odchádza do Česka, kde sa na podobných univerzitách, ako je naša, počet Slovákov pohybuje od 10 do 30 percent. Chcel by som zlepšiť značku STU.

Myslíte si, že je mrhaním prostriedkov, ak mnohí štúdium neukončia alebo sa zamestnajú v inej oblasti, ako študovali?
V prvom ročníku máme úbytok študentov dosť veľký – 30 až 60 percent. Nie je však riešením, aby sme išli s kvalitou dolu. Absolventov zamestnávatelia chcú.
Úbytok v prvom ročníku chceme riešiť napríklad konverzným programom, kde študenti absolvujú štvorročné bakalárske štúdium, pričom sa budú v prvom ročníku učiť základy matematiky, fyziky a iných predmetov, ktoré by mali vedieť po skončení strednej školy. Na dvoch zo siedmich fakúlt už táto forma štúdia funguje.

Miroslav Fikar (52)
Pôsobí na Slovenskej technickej univerzite v Bratislave od roku 1989. Vyštudoval automatizované systémy riadenia na Chemickotechnologickej fakulte SVŠT. Pracoval ako asistent, odborný asistent (od 1994), docent (od 2000) a profesor (od 2007). Titul DrSc. získal v roku 2009. Profesijne sa venuje automatizácii a riadeniu procesov. Absolvoval výskumné pobyty na univerzitách v Nemecku, Francúzsku, Dánsku a Švajčiarsku. Vybudoval a garantuje štúdium v odbore automatizácia na fakulte chemickej a potravinárskej technológie. Od roku 2006 je riaditeľom Ústavu informatizácie, automatizácie a matematiky Fakulty chemickej a potravinárskej technológie STU. Oficiálne bol vymenovaný do funkcie rektora STU v Bratislave 30. januára a do úradu nastúpi 23. marca.

Budem sa zasadzovať o takú transformáciu štúdia, ktorá by znížila počet povinných a povinne voliteľných predmetov a umožnila väčšiu voľnosť vytvorenia vlastného študijného programu či spoločného programu so zahraničnými partnermi.

https://ekonomika.sme.sk/c/22067159/vyhodou-malej-krajiny-je-vacsia-flexibilita-nabehnut-na-nove-trendy.html