Výskum na Slovensku je na svetovej úrovni, potrebuje však podporu [Pravda 30/10/2012]

Väčšina ľudí sa mylne domnieva, že významné vedecké výskumy sa robia iba v Amerike, Nemecku, Japonsku a prípadne v Číne. Výskumný potenciál Slovenska je však rovnako dobrý, ak nie lepší. Treba ho len podporiť.
Kvôli politicko-finančným kauzám, o ktoré na Slovensku nie je núdza, mnohí ľudia veria, že rôzne formy podpory štátu a Európskej únie na výskum končia v „čiernej diere" v podobe honosných domov šikovných podvodníkov. Nie je to však celkom tak. Na slovenských univerzitách fungujú špičkové výskumné ústavy plné oduševnených mladých ľudí, ktorí prichádzajú s inovatívnymi produktmi na svetovej úrovni. Žiarivým príkladom je Slovenská technická univerzita (STU) v Bratislave, Avšak hoci má univerzita 70-ročné skúsenosti so vzdelávaním, poznatky z uvádzania produktov na trh jej chýbajú. Preto tu podľa vzoru najvyspelejších krajín sveta vzniklo Kompetenčné centrum inteligentných technológií pre elektronizáciu a informatizáciu systémov a služieb.
Aký význam má kompetenčné centrum
Kompetenčné centrum je nástroj na podporu výskumu, ktorého nositeľom je univerzita spolupracujúca s významnými firemnými partnermi a verejnými inštitúciami. Cieľom je rozvoj spolupráce medzi univerzitami a súkromným sektorom, ktorý preberie vedecké know-how a „predá" ho do celého sveta vo forme produktov alebo počítačových programov, popri čom sa navyše významným spôsobom podporuje vzdelávanie. „Je lepšie, keď študent pracuje na skutočnom projekte, ktorý pôjde priamo na trh, ako keď píše vymyslenú diplomovku. Je to teda obojstranne výhodná spolupráca, pretože na to, aby sa univerzita zapájala do diania na trhu - a aby sa vedela predať - potrebuje firmy. Na druhej strane potrebujú firmy špičkový výskum univerzity, ktorý na STU nepochybne máme, aby vedeli konkurovať svetu," vysvetľujú Martin Donoval, člen projektovej rady Kompetenčného centra a Ľudovít Farkaš, výskumný pracovník. STU zastrešuje projekt v troch základných líniách. Prvé dve línie, kam spadá zdravotníctvo a ochrana životného prostredia, zastrešuje Fakulta elektrotechniky a informatiky a za tretiu líniu, ktorou je problematika inteligentných budov, zodpovedá Stavebná fakulta.
Výskumom možno citeľne zvýšiť kvalitu života a stimulovať ekonomiku.
Teraz sa možno viacerí pýtajú, aký má význam dávať v dnešných ťažkých časoch peniaze na výskum neužitočných elektronických hračiek. Odpoveď je jednoduchá. Predstavte si napríklad maličký bezdrôtový senzor pripojený na telo, ktorý bez prepichnutia kože monitoruje hladinu glukózy v krvi a vyhodnotené výsledky neustále posiela lekárovi rovno do počítača, a v prípade akýchkoľvek odchýlok ho na ne upozorní. Alebo si predstavte bicyklový trenažér, ktorý dokáže vyhodnotiť - a podľa toho prispôsobiť - optimálne zaťaženie podľa individuálnych zranení a potrieb pacientov, čo značne skráti čas potrebný na ich rehabilitáciu. A to je len zlomok úžasných systémov zvyšujúcich kvalitu života, ktoré sa práve teraz vyvíjajú v špičkových ústavoch Fakulty elektrotechniky a informatiky. Okrem toho aplikovaný výskum ekonomiku nevyčerpáva, ale ju stimuluje. Ak totiž štát podporí miliónom eur výskum a vývoj nejakého zariadenia, v budúcnosti pri jeho výrobe a predaji investíciu automaticky zhodnotí napríklad na dani, podpore ďalšej produkcie a exporte, nehovoriac o tom, že dôjde k vytváraniu nových pracovných miest (štát tak šetrí ďalšie peniaze). Spolupráca univerzít so súkromným sektorom a podpora kvalitného slovenského výskumu sú preto jednou z najprirodzenejších ciest, ako zlepšiť kvalitu života na Slovensku a podporiť rast ekonomiky.