Výskumníci testujú vodné dielo [Rádio Slovensko]

Elena Koritšánska, moderátorka: "Na najväčšom modeli vodného diela v histórii bratislavskej Stavebnej fakulty výskumníci preverujú, ako postaviť plánované vodné dielo pri Kolárove tak, aby sa Váh aj v týchto miestach dal bezpečne splaviť. Hydrotechnici vytvorili v priestoroch Výskumného ústavu vodného hospodárstva model koryta Váhu a stavby na ňom. Dlhý je 48 metrov a široký necelých 14 metrov."
Andrea Púčiková, redaktorka: "50-krát zmenšená plavebná komora, hať alebo umelý ostrov. Aj to sú časti modelu vodného diela, ktorý má 660 metrov štvorcových a zachytáva úsek Váhu v okolí Kolárova. Model skúma najmä plavebné podmienky. Hovorí profesor zo Stavebnej fakulty Slovenskej technickej univerzity Peter Dušička."
Peter Dušička, profesor zo Stavebnej fakulty Slovenskej technickej univerzity: "Dôraz bol kladený na plavnú bezpečnosť, to znamená, že musí byť to vodné dielo tak navrhnuté, aby za akýchkoľvek prietokových pomerov, ktoré sa môžu bežne na Váhu vyskytnúť, tie lode nenarážali napríklad do objektu hate alebo do brehov a vedeli bezpečne plávať v tomto úseku."
Andrea Púčiková: "Projekt si objednalo ministerstvo dopravy, ktoré plánuje rozvíjať lodnú dopravu na Váhu. Riaditeľ odboru vodnej dopravy Matej Vaníček."
Matej Vaníček, riaditeľ odboru vodnej dopravy MDVRR: "Chýba vzdutie od vodného stupňa Nagymaros, ktoré sa niekedy plánovalo, a tým pádom vlastne nie je dostupné prvé vodné dielo už existujúce na Váhu. Práve kvôli tomuto treba dostávať tam ten jeden stupeň, ktorý by umožnil garantovanú splavnosť Váhu."
Andrea Púčiková: "Testované vodné dielo by mohlo prispieť k rozvoju turizmu a trvalým zdvihnutím vodnej hladiny aj k lepším podmienkam na život v rieke. Vedci z STU na projekte spolupracujú s Výskumným ústavom vodného hospodárstva. V priestoroch ústavu už vytvorili 360 podobných modelov. Navrhovali a testovali napríklad vodné diela z Vážskej kaskády. Vraví Marek Čomaj z oddelenia hydrotechniky."
Marek Čomaj, oddelenie hydrotechniky: "Vystavilo sa to všetkým katastrofám čo stavbu môžu stretnúť, takže napríklad pustila sa tam storočná povodeň, tisícročná povodeň, ľadová zápcha, náraz lodí, upchatie od stromov a všetky možné také katastrofy, otestuje sa to, vyladí sa, optimálne tie tvary a keď je vyladené, tak potom ide do výstavby."
Andrea Púčiková: "Slovenskí technici plánovali vodné stavby na zachytávanie či úpravu vody alebo vodné elektrárne aj pre krajiny ako Líbya, Irak, Sýria či Pakistan."