Vysoké školy musia zabojovať o tituly aj peniaze [Pravda]

Vysoké školy sa budú musieť snažiť oveľa viac, ak budú chcieť obhájiť titul univerzita alebo si udržať štátne dotácie. Na budúci rok majú prejsť novou komplexnou akreditáciou, ktorá vyhodnotí ich kvalitu. Akreditačná komisia po piatich rokoch navrhuje nové prísnejšie kritériá na hodnotenie výskumu, ale aj na udelenie akreditácie ich študijným programom. So sprísnením požiadaviek súvisí aj financovanie škôl. Predseda komisie Ľubor Fišera zatiaľ nevie odhadnúť, koľko škôl kritériá na univerzitu splní. „Nerobili sme to systémom, koľko škôl by malo splniť kritériá alebo či by ich mali splniť všetky, ale naopak. Najskôr sme stanovili kritériá, nerobili sme to so zámerom, že táto škola musí byť vysoká a táto nemá byť," hovorí. Fišera pripúšťa, že k prísnym kritériám môžu byť zo strany škôl výhrady. Na Slovensku je v súčasnosti 36 vysokých škôl, z toho 18 univerzít. Podľa prvých výsledkov akreditácie z roku 2009 titul univerzita obhájilo len sedem škôl, zvyšných 11 dostalo čas na odstránenie nedostatkov a do elitnej skupiny sa dostala takmer celá pôvodná zostava. Zásadnou novinkou v novom hodnotení bude sprísnenie posudzovania výskumu na školách. Bude sa od nich očakávať vyšší podiel výskumnej činnosti, sprísniť sa má aj hodnotenie ich výstupov napríklad v podobne počtu citácií ich pracovníkov na počet publikovaných prác. Akreditácia sa prvýkrát bude uzatvárať pri všetkých školách naraz. Ak ministerstvo školstva kritériá schváli, školy budú mať rok na prípravu podkladov. K návrhu Akreditačnej komisie sa rezort zatiaľ nevyjadruje. Podľa hovorcu ministerstva Michala Kaliňáka ho zatiaľ nedostali. O kritériách bude ministerstvo rozhodovať až po tom, čo sa k návrhu vyjadria aj zástupcovia vysokých škôl ako Slovenská rektorská konferencia, Rada vysokých škôl a Študentská rada vysokých škôl. Šéf Rady vysokých škôl Viktor Smieško s trendom sprísnenia kritérií v zásade súhlasí, aj keď ku konkrétnym návrhom sa zatiaľ nechce vyjadrovať, kým ich nedostane oficiálnou cestou. „Aj v Spojených štátoch je možno tritisíc univerzít, ale asi len stovka z nich je taká kvalitná, že sú známe. Aj u nás bude prirodzené, ak sa kritériá sprísnia. Nie je možné mať toľko škôl a financovať ich rovnako bez ohľadu na kvalitu," hovorí Smieško. Sprísnenie kritérií pre školy, ktoré by si mali zaslúžiť titul univerzita, podľa neho neznamená dehonestáciu iných vysokých škôl. „Podľa OECD stále máme málo vysokoškolsky vzdelaných ľudí. To neznamená, že každý sa má usilovať o titul magister alebo inžinier. Podiel ľudí s bakalárskym vzdelaním, ktorí idú do praxe, by mal byť najvyšší, u nás je veľmi malý," hovorí. Sieť odborných vysokých škôl by sa podľa neho mala napríklad v regiónoch venovať výchove kvalitných bakalárov a tzv. sledovateľskému výskumu, teda sledovať nové poznatky v odbore a uplatňovať ich pri výučbe v praxi. Predseda Slovenskej rektorskej konferencie Libor Vozár sa k návrhu Akreditačnej komisie nechcel vyjadriť, kým ho oficiálne nedostane a neprekonzultuje s rektormi. Sprísnenie kritérií akreditácie uvítal rektor Slovenskej technickej univerzity Robert Redhammer. „Sami sme navrhovali sprísnenie kritérií aj v rámci pripomienkovania metodiky rozdeľovania financií medzi vysoké školy. Systém rozdelenia dotácií medzi vysoké školy považujeme za kľúčový v záujme zlepšenia kvality vzdelávania a podpory kvalitných škôl, ktorých absolventi sú žiadaní na trhu práce," povedal. Členenie škôl na univerzity, vysoké školy a odborné vysoké školy však nepovažuje za šťastné. „Lepšie by bolo, keby boli rozdelené na vzdelávacie a výskumné a v každej z týchto kategórií by sa vyhodnocovala kvalita osobitne. Výskum je spôsob života univerzity ako inštitúcie. Nemá zmysel nútiť čisto vzdelávacie inštitúcie, aby sa správali výskumne. Na druhej strane ani štát nemá toľko financií, aby mohol platiť výskum na všetkých vysokých školách," hovorí Redhammer. Dôležitou časťou nových pravidiel má byť aj sprísnenie úlohy garanta študijného programu a diskutovaných tzv. lietajúcich profesorov. Novela zákona síce nedávno umožnila vysokoškolským učiteľom tri pracovné úväzky, no garantom študijného programu podľa návrhu Akreditačnej komisie bude môcť byť len ten, kto neprekračuje úväzok 69 hodín týždenne. „Problém bude zisťovať, či má učiteľ úväzky aj inde a koľko. Zamestnávateľ na to nemá právo a nemá nástroje na to, ako tieto informácie zistiť," hovorí Redhammer. Zrušiť sa má tiež funkcia garanta predmetu, ale vyučujúci kľúčových predmetov musia byť na škole na plný úväzok. Každý študijný program, ktorý sa chce akreditovať, musí mať zároveň minimálne jedného profesora a dvoch docentov. Podľa Redhammera to znamená, že sa bude zmenšovať počet študijných programov a zároveň zvyšovať tlak na vyšší počet profesorov. „Vnútorné napätie vo vysokom školstve sa bude zväčšovať," upozorňuje. Podľa Renáty Králikovej z Inštitútu pre dobre spravovanú spoločnosť problém nie je v tom, či garant študijného programu je na škole, ale aké sú jeho kvality. „Budú síce nútení viac sa venovať študentom, ale nie je záruka, že to tak bude," hovorí.
© AUTORSKÉ PRÁVA VYHRADENÉ
,,Systém rozdelenia dotácií medzi vysoké školy považujeme za kľúčový v záujme zlepšenia kvality vzdelávania a podpory kvalitných škôl, ktorých absolventi sú žiadaní na trhu práce.
Robert Redhammer rektor STU
Na Slovensku je v súčasnosti 36 vysokých škôl, z toho 18 univerzít.