Vysoké školy už čoskoro čaká veľké hodnotenie, po ktorom môžu niektoré z nich prísť o titul univerzita. Prísnejšie kritériá hodnotenia v rámci komplexnej akreditácie môže pre časť škôl znamenať menej financií, keďže budú viac posudzované aj podľa výsledkov ich výskumnej činnosti. Podklady na hodnotenie odovzdalo do stanoveného termínu začiatku prázdnin celkovo 18 verejných vysokých škôl, jedna štátna a jedna súkromná, s ich odovzdaním mešká Katolícka univerzita v Ružomberku a Vysoká škola zdravotníctva a sociálnej práce sv. Alžbety. Vyhodnotenie množstva dokumentov, ktoré predložili vysoké školy, bude Akreditačnej komisii trvať niekoľko mesiacov. Už teraz je však jasné, že pri prísnejších pravidlách akreditácie sa zníži počet detašovaných pracovísk vysokých škôl. Niektoré vysoké školy zároveň končia so študijnými odbormi, o ktoré nie je zo strany študentov veľký záujem. Ďalšie, naopak, chcú svoju ponuku študijných programov rozšíriť a niektoré chystajú viac programov, ktoré budú učiť v cudzom jazyku, najmä v angličtine. Koľko z terajších 17 verejných vysokých škôl si udrží titul univerzita, a teda viac peňazí ako vysoká škola, je zatiaľ ťažké odhadovať. Podľa Ivana Ostrovského z Akademickej rankingovej a ratingovej agentúry veľa bude závisieť aj od toho, ako bude po zhodnotení škôl Akreditačnou komisiou postupovať ministerstvo školstva. Ostrovský pripomína, že Akreditačná komisia pred šiestimi rokmi navrhla zaradiť len sedem verejných vysokých škôl medzi univerzitné. „Napriek tomu ministerstvo školstva vtedy dovolilo ostatným verejným vysokým školám, aby napísali – nazval by som to pionierske sľuby, ktoré nikto nekontroloval – a tieto sľuby stačili na to, aby sa do 12 mesiacov po ukončení akreditácie takmer všetky verejné vysoké školy dostali do jednej kategórie. To bola chyba,“ dodáva. Veľa preto bude podľa neho závisieť od toho, či bude mať nový minister školstva „dosť sily a odvahy odolať rôznym tlakom“, aby sa zaviedlo skutočné rozdelenie na univerzity a vysoké školy a podľa toho sa aj financovali.
Ponúkajú aj rekreológiu
Budú teda vysoké školy pod vplyvom prísnejších kritérií ponúkať viac alebo, naopak, menej študijných programov? Predseda Slovenskej rektorskej konferencie a rektor Technickej univerzity vo Zvolenie Rudolf Kropil upozorňuje, že zatiaľ nie sú k dispozícii štatistiky. „Určitý pokles počtu študijných programov však možno očakávať,“ hovorí Kropil. Predpokladá tiež zníženie počtu detašovaných pracovísk vysokých škôl. Podobne to odhaduje jeho predchodca Libor Vozár. „Pripúšťam, že pod vplyvom sprísnených kritérií na akreditáciu študijných programov sa zníži počet detašovaných pracovísk, čo považujem za pozitívny proces. Na druhej strane si myslím, že vysoké školy budú skôr inovovať existujúce študijné programy ako ponúkať nové. A budú aj znižovať počet študijných programov,“ hovorí Vozár. Väčšina oslovených univerzít potvrdila, že ustupuje od študijných programov, o ktoré bol zo strany študentov menší záujem, a väčšinu programov inovuje. „Univerzita Komenského nedala reakreditovať študijné programy, ktoré sú už zastarané, prípadne nebol o ne záujem. Ostatné boli modernizované,“ uviedol prorektor univerzity Ján Pekár. K novým programom má, naopak, pribudnúť napríklad bakalárske štúdium bioinformatiky. Slovenská technická univerzita zas k novým študijným programom pridala také, ktoré sú prepojené s praxou. „Príkladom je automobilová mechatronika alebo študijný program robotika a kybernetika na fakulte elektrotechniky a informatiky. Práve mechatronika je považovaná v súčasnosti za veľmi významný technický smer v priemysle 21. storočia,“ informovala Zuzana Mokošová zo Slovenskej technickej univerzity. Univerzita Mateja Bela v Banskej Bystrici ustupuje od 14 študijných programov, na druhej strane žiada o akreditáciu viacerých nových. Medzi nimi sú aj také odbory ako geografia a rozvoj regiónov, bezpečnostné štúdiá, rekreológia či športová kinantropológia.
Štúdium v angličtine
Niektoré školy zároveň chystajú viac programov, ktoré budú učiť v cudzom jazyku. V pláne to má Univerzita Komenského, Ekonomická univerzita, ale aj Univerzita Mateja Bela a Technická univerzita vo Zvolene. Slovenská technická univerzita chce zas zvýšiť počet programov, ktoré sa budú učiť výlučne v angličtine. Bývalý šéf slovenských rektorov to považuje za pozitívny trend. „Ak budú školy ponúkať štúdium v cudzom jazyku, môžu sa naň prihlásiť aj študenti zo zahraničia, čo by bolo dobré aj pre vysoké školy,“ hovorí Libor Vozár. Vysoké školy by si tak mohli prilepšiť, keďže od zahraničných študentov môžu pýtať školné. Otázne je, či by mali o štúdium na Slovensku záujem. Podľa Ostrovského je to „vec kontaktov, ktoré sa spravidla dlho budujú, a treba to vedieť“. Príkladom toho, že sa to dá, je Jesseniova lekárska fakulta v Martine i Univerzita veterinárskeho lekárstva a farmácie v Košiciach. Výsledky komplexných akreditácií by mali byť známe na budúci rok. To, či prísnejšie pravidlá budú viesť aj k vyššej kvalite vzdelávania, však nie je isté. „Dôraz na vedecký výkon je oprávnený, aj vysoká škola, ktorá by nemala väčšie ambície ako vychovávať len bakalárov, by sa mala pri vzdelávaní opierať o výsledky vedy a výskumu. Za katastrofu ale považujem stanovenie akýchsi minimálnych kritérií, teda umelé administratívne vyhodnocovanie nárokov na kvalitu akademických zamestnancov na školách,“ hovorí Ostrovský. V praxi to totiž môže viesť k tomu, že akademickí zamestnanci nemusia sami na seba klásť vyššie nároky, ako boli stanovené tie minimálne.
Univerzity a vysoké školy na Slovensku
- na Slovensku je 20 verejných vysokých škôl, 3 štátne a 13 súkromných
- oprávnenie na poskytovanie vzdelávania majú aj 4 zahraničné vysoké školy so sídlom v ČR
- terajšia komplexná akreditácia sa týka 19 verejných vysokých škôl, 1 štátnej a 2 súkromných
- na budúci rok predloží podklady 1 verejná, 2 štátne a 2 súkromné školy
- pri komplexnej akreditácii v roku 2012 na 3 súkromných školách sa Akreditačná komisia vyjadrila, že nespĺňajú podmienky na ich dovtedajšie začlenenie, všetky dostali ročnú lehotu na odstránenie nedostatkov
- na konci r. 2012 bolo 23 univerzitných vysokých škôl, 2 odborné vysoké školy a 11 vysokých škôl, ktoré nie sú začlenené medzi univerzitné ani medzi odborné vysoké školy
Akreditácia vysokých škôl
Akreditačná komisia je poradným orgánom ministerstva školstva. Každých šesť rokov uskutočňuje tzv. komplexné akreditácie činností vysokých škôl. Posudzuje spôsobilosť vysokej školy uskutočňovať študijné programy, ktorých absolventom bude môcť udeliť akademický titul, ďalej schopnosť školy poskytovať doktorandský študijný program, udeľovať titul docent či profesor. Na každý študijný program musí vysoká škola pripraviť osobitný spis, v ktorom je popísané personálne i technické zabezpečenie výučby – vedecká práca garantov študijných programov, ich pracovný úväzok, ale aj vybavenie knižníc či predpokladané uplatnenie absolventov v praxi. V tomto kole komplexných akreditácií sa osobitný dôraz dáva aj na hodnotenie úrovne vedeckej a výskumnej činnosti školy. Hodnotiť sa budú podmienky na výskum, výsledky a ich ocenenie. (db)
PUBLIKOVANÉ 21. júl 2014