Vysokým školám zobrali 20 miliónov, dajú ich učiteľom [Pravda]

Autor: Daniela Balážová
Zaradenie: Titulná strana, Správy Slovensko
Na vysokých školách vládne rozčarovanie. Štátny rozpočet, ktorý minulý týždeň schválila vláda, im oproti minulému roku ubral takmer 20 miliónov eur. Tieto peniaze dostanú vo vyšších platoch učitelia na stredných a základných školách. Rezort školstva i minister financií pritom sľubovali vysokoškolským učiteľom pridať. Tí sa dnes pýtajú, kde peniaze na ich vyššie mzdy v rozpočte sú, prípadne kde majú školy na ne vziať. Rezort školstva situáciu vysvetľuje tak, že dohody o platoch učiteľov v rozpočte „ešte nie sú premietnuté". K otázke, či je teda reálne ich zvyšovanie o sľubované 3 percentá a 16 eur, sa ministerstvo vyjadrí až po definitívnom schválení rozpočtu v parlamente. Celkový rozpočet rezortu školstva na verejné vysoké školy je 430,8 milióna eur. Ku škrtnutiu výdavkov na vysoké školy pristúpilo ministerstvo po tom, čo ho v júli rezort financií požiadal o krátenie rozpočtu o 25,5 milióna eur s výnimkou regionálneho školstva. Ministerstvo školstva tak obetovalo časť výdavkov na vysoké školy v záujme zvýšenia platov učiteľov na základných a stredných školách, škrtalo sa aj vo vede a v iných kapitolách. „Ak by sme chceli minimalizovať vplyv na vysoké školstvo, museli by výdavky na vedu, šport, mládež a koordináciu programov poklesnúť najmenej o štvrtinu," tvrdí hovorca rezortu Michal Kaliňák.
„Je to sklamanie, dúfal som, že sa niečo zmení. Ale tento rozpočet rozhodne nezabezpečuje nejaký rozvoj, pre vysoké školy znamená len prežívanie na nízkej úrovni. V biológii tomu hovoria hibernácia, ako zimný spánok u medveďov," hovorí predseda Rady vysokých škôl Viktor Smieško. Rektori univerzít sa k rozpočtu, ktorý bude ešte schvaľovať parlament, chystajú vyjadriť dnes. „Bude rokovať Slovenská rektorská konferencia, tam prijmeme stanovisko," uviedol jej prezident Libor Vozár. Rozčarovanie neskrýva rektor najväčšej slovenskej univerzity. „Už teraz je financovanie na hranici únosnosti a niektoré fakulty musíme z väčšej časti financovať z iných zdrojov. Ak to pôjde ešte nižšie, únosnosti to určite nepomôže," hovorí Karol Mičieta, rektor Univerzity Komenského. To, že vysokým školám budú chýbať peniaze, pripúšťa aj splnomocnenec vlády pre vedomostnú ekonomiku Stanislav Sipko. „Bude to znamenať zvýšenie problémov v ich prevádzkovej činnosti, personálnom obsadení a vysoké školy sú o ľuďoch, o tom, či môžu pritiahnuť tých kvalitných," hovorí. „Teraz nám tu končil šikovný doktorand, ktorý dostal ponuku do Prahy a plat v prepočte 2 000 eur. To majú u nás len špičkoví profesori. Odišiel na rok na stáž, sľúbil, že sa vráti, ale myslíte si, že sa naozaj vráti?" hovorí Smieško zo Slovenskej technickej univerzity. Na problém odchádzajúcich šikovných doktorandov upozorňuje aj Mičieta z Univerzity Komenského. „Ľudia si tu asi neuvedomujú, že v okolí máme vysokú konkurenciu. Našich ľudí lákajú na lepšie podmienky školy v Prahe, Brne, Olomouci či vo Viedni," hovorí. Klesnúť majú aj celkové výdavky na vedu. Rozpočet to odôvodňuje nižším objemom financií z eurofondov. Podľa rezortu školstva hlavným dôvodom je končiace sa sedemročné rozpočtové obdobie EÚ a nejaký čas potrvá, kým sa naštartuje čerpanie z nového balíka. Výdavky na vedu zo štátneho tak klesajú aj pre nižší podiel peňazí na spolufinancovanie projektov. „Tým, že sa majú znížiť príjmy aj zo štrukturálnych fondov, čo sú jediné investície, ktoré do vysokých škôl šli, tým bude situácia na školách vo výskume ešte horšia," hovorí Smieško. Menej peňazí je aj v iných častiach rozpočtu určených na vedu - na štátne programy ministerstva v oblasti vedy nie je vyčlenený ani cent, výdavky na Agentúru na podporu výskumu a vývoja klesli o šesť percent, čo je 1,7 milióna eur. Celkom bude agentúra v budúcom roku hospodáriť s necelými 25 miliónmi eur. Minister školstva podľa hovorcu žiadal o navýšenie, na ministerstve financií však zjavne neuspel. „To zníženie o šesť percent pre Agentúru na podporu výskumu a vývoja sa môže zdať smiešne číslo, ale v praxi to bude znamenať, že zrejme nevyhlási nijakú grantovú výzvu, a navyše bude mať možno problém s financovaním projektov, ktoré už boli schválené," upozorňuje Smieško. Aj podľa Sipka je rozpočet pre Agentúru na podporu výskumu a vývoja „veľmi nízky, mal by byť aspoň dva až tri razy väčší". Rezort školstva zatiaľ tvrdí, že „pozastavenie bežiacich projektov nehrozí", otázka nových výziev sa však „uzavrie po definitívnom schválení rozpočtu v parlamente". Školy sa síce môžu uchádzať aj o ďalšie peniaze v rámci veľkých európskych programov. Do nich je však zapojená len časť a slovenské univerzity o tieto prostriedky súťažia v konkurencii s univerzitami z Oxfordu či Cambridgea, aj preto sú častejšie partnermi v projektoch ako ich hlavnými realizátormi. „Ak chce štát podporovať kvalitu, mal by podporovať školy, ktoré sú špičkové a schopné spolupracovať s vyspelými západnými univerzitami, tým, že bude vyhlasovať výzvy na podporu týchto projektov," hovorí Smieško. Podľa Sipka Slovensko je vo financovaní vedy v pomere k HDP na úrovni Rumunska a Bulharska, medzi najhoršími v rámci EÚ. „Výdavky na vedu sú investíciou do budúcnosti a mali byť vyššie, aj keď na druhej strane chápem, že štátny rozpočet má svoje priority," hovorí Sipko. Financovanie vysokých škôl by však podľa neho malo byť dlhodobou prioritou a malo by mať viac peňazí. „Čo sa týka výdavkov na vedu, otázka je, ako nastaviť priority výdavkov. Možno nefinancovať úplne všetko, ale sústrediť sa na niektoré oblasti a tie podporiť viac," dodáva.
Rozpočet na školstvo
- regionálne školstvo (základné a stredné školy) cez ministerstvo školstva i vnútra - 1,4 miliardy eur
- verejné vysoké školy 430.8 mil. eur
- veda a technika (vrátane SAV a eurofondov) 491,8 mil. eur