Vyvíjame algoritmus, ktorý sa bude učiť ako človek [Trend]

Z malého start-upu na globálneho lídra odtlačkovej biometrie, Innovatrics zvýšil medziročne tržby o 130 %
Ak má niektorá firma na Slovensku našliapnuté stať sa novým Esetom, je to Innovatrics. Banskobystričan Ján Lunter mladší ju vybudoval z nuly na globálneho lídra v biometrii odtlačkov prstov a dnes je aj na čele hráčov, ktorí pripravujú novú éru rozoznávania tvárí. Softvér, ktorý vyvinul Innovatrics, spravuje biometrické údaje miliardy ľudí na svete. Ján Lunter ml. je na prvý pohľad skromný introvert. V rozhovore zásadne hovoril „my“ a „naša firma“, hoci je jediným vlastníkom a najdôležitejším autorom jej úspechu.

(Innovatrics začínal v Univerzitnom technologickom inkubátore STU).

* Koľko ľudí u vás pracuje? Vlaňajšie štatistiky hovoria o dvadsiatke, nedávno ste spomenuli štyridsať a dnes som začul, že šesťdesiat. Tak rýchlo rastiete?
Máme pobočku v Česku, človeka na plný úväzok v Singapure, v Mexiku a v Atlante, a keď započítame aj živnostníkov, ktorí s nami spolupracujú, tak sa dostaneme na číslo osemdesiat. Rastieme rýchlo. Klienti v zahraničí potrebujú podporu, takže sa budeme určite rozširovať.
* Vyvíjate balíkový softvér. Načo potrebujete pobočky a podporu na mieste?
Softvér na rozpoznávanie odtlačkov je zložitý na nasadenie. Vyžaduje ľudí, ktorí ho nainštalujú a naučia klienta pracovať s biometriou. Program sám zistí, ktoré odtlačky patria komu, ale následne mu treba povedať, čo s tým. Niekto chce obnoviť občiansky preukaz, iný sa snaží registrovať pod dvomi menami a niekto musí výsledok programu vyhodnotiť.
* Máte historicky najlepší výsledok v testoch americkej vládnej agentúry pre normy a technológie. Čo to znamená?
Patríme medzi tri najlepšie biometrické firmy vo svete. Snažíme sa o vyvážené riešenie, ktoré nepotrebuje veľa operačnej pamäte a je dostatočne presné a rýchle. Americká agentúra v rankingu hodnotila päť rôznych kritérií v deviatich scenároch a my sme boli jediný, ktorý patril medzi päť najlepších vo všetkých.
* Akých najnáročnejších klientov máte? Hovorí sa aj o americkej armáde.
Biometricky najviac komplikované systémy sú tie, ktoré obsahujú najviac dát. Náš najväčší systém obsahuje fotky a údaje 180 miliónov ľudí. Je to národný systém Indonézie na identifikáciu ľudí. Práve americké výsledky nám pomohli bojovať o takéto veľké zákazky. Iní klienti zase hľadajú presnosť, pretože výsledok rozhoduje o ľudskom živote. Napríklad americká armáda. Majú multimodálny systém na identifikáciu ľudí v teréne a ich rozoznanie od nepriateľov. Okrem odtlačkov prstov od nás snímajú súbežne aj dúhovky očí a tvár. Vybrali si nás na základe presnosti, aj keď išlo o malý prenosný systém, ktorý zvládol bežať na smartfónoch a zariadeniach, ktoré nemájú výpočtovú silu pécečka.
Od prstov k tváram
* Čím ste prekonali konkurenciu?
Oplatilo sa nám softvér stavať tak, aby fungoval v bežných podmienkach. Za sekundu nájde odtlačok v databáze 720 miliónov odtlačkov. Niekto pritlačí prst na senzor silnejšie, niekto má popáleninu alebo iné zranenie a ten softvér sa s tým musí vyrovnať. Na tom pracujeme aj pri vývoji systému na rozpoznávanie tvárí. Kto má čas pozerať päť sekúnd na nejaký snímač? Chceme, aby náš systém dokázal pracovať v šere alebo ak svieti silné protisvetlo, aby dokázal snímať tvár v reálnom čase bez toho, aby sa človek musel zastaviť.
* V koľkých krajinách máte nasadené systémy?
Vo viac ako sto. Ide zväčša o systém na rozpoznanie tvárí alebo odtlačkov, ktorý krajiny používajú na správu obyvateľov. Ďalší odbyt ide pre banky na identifikáciu klientov a poskytovanie mikropôžičiek. Používajú to hlavne banky v Afrike. V Európe predávame najmä biometrický systém na dochádzku.
* Vlani ste poskočili tržbami z troch na sedem miliónov eur. Máte obsadených sto štátov. Máte ešte kam rásť?
Sme stále v rastovej fáze. Tento rok očakávame 40 percent. Neustále inovujeme. Vlani sme uviedli na trh tvárovú biometriu, ktorá má ešte väčší potenciál ako odtlačky.
* Prečo?
Viac sa hodí do komerčného sveta. Snímač prstov nie je bežné vybavenie, no kameru má pri sebe každý, kto má smartfón. Rozbehli sme dva pilotné projekty, no očakávame, že ich budú stovky. Banky to chcú používať na identifikáciu pri prístupe k internet bankingu alebo priamo v pobočkách.
* A rastú ďalej aj odtlačky?
Odtlačky generujú vyše 90 percent biznisu. Rásť budú ešte štyri-päť rokov. Za uplynulé dva roky sme sa dostali do povedomia trhu, značka sa posilňuje, máme veľa referencií a ozývajú sa nám partneri. Uzavreli sme spoluprácu s výrobcami skenerov a hardvéru, od ktorých dostaneme licenčný poplatok za každé vyrobené zariadenie. Vlani sme uzavreli veľa zmlúv.
* V inzerátoch si uvádzate „global leader“ v odvetví. Nie je to príliš trúfalé?
Imidž firmy sa zmenil. Dobrú technológiu sme mali aj pred šiestimi rokmi, ale nevedeli sme získať veľký projekt. Boli sme považovaní za vhodných pre malé projekty do desať miliónov ľudí v databáze. Do veľkých tendrov nás nepustili. Trvalo dlho, kým sa to zlomilo. My totiž nerobíme koncové zariadenia, len technológiu. Do mnohých tendrov ideme ako dodávateľ inej firmy.
Investorov nechceme
* Naberáte veľa ľudí. Smerujú do odtlačkov alebo do tvárí?
Väčšina ide do odtlačkov, pretože máme viac a viac projektov. Ostatní vyvíjajú a zlepšujú rozpoznávanie tváre a dúhovky. Takisto máme plány s produktovou biometriou.
* Plánujete rásť vďaka odtlačkom alebo až s boomom tvárovej biometrie?
V programe a cieľoch máme inovácie a rozširovanie technologického portfólia ako jednu oblasť. Druhou oblasťou je vyvíjať produkty, ktoré používajú naše technológie. Dostávame sa bližšie ku klientovi, predtým sme potrebovali sprostredkovateľa, ktorý našu technológiu dal do svojho hardvéru. Dnes máme veľké projekty, kde spolupracujeme s finálnym zákazníkom. Istotne, ja nie som zástancom dlhodobých cieľov. Nemáme investorov, rozhodujeme sa slobodne. Plánujeme na rok dopredu, víziu máme na tri roky.
* A čo ponuky na kúpu firmy?
Mali sme ich veľa. Už je o nás známe, že nemáme záujem o investora ani o akvizíciu.
* Aká bola najlepšia ponuka?
Tá prišla od druhého najväčšieho klienta, ktorý chcel kúpiť biometrickú firmu. Do diskusie o číslach sme sa ani nedostali, nechceli sme to. Napokon kúpil konkurenta, čiže sme stratili strategického klienta, ale zase sa začalo ozývať veľa jeho konkurentov.
* Tvárovú biometriu si predstavujem tak, že prídem k bankomatu, ten ma spozná a vydá mi peniaze bez karty alebo kódu. U lekára vojdem a nemusím nič povedať, pretože už ma má v počítači. Rovnako vstup na športové zápasy či kultúrne podujatia. Eliminácia kľúčov pri vstupe do domu. Ak viete rozoznať tvár v reálnom čase, ako keby ste sedeli na zlatej bani.
To, čo opisujete, je eldorádom biometrie. Tam by sme sa chceli dostať. Je to komplikované, pretože kamery nie sú dosť spoľahlivé, ak je zlé svetlo. Alebo sa na mňa na svete podobajú tisícky ľudí. Dnešné technológie porovnajú osobu s databázou desiatich miliónov fotiek s chybovosťou 20 až 30 percent - ak ide o nekontrolované prostredie.
* Čo je to nekontrolované prostredie?
Je rozdiel, či porovnávate snímku z kamery v šere či fotku profilu na pas vytvorenú pri vhodných svetelných podmienkach a vo vysokom rozlíšení. V druhom prípade chybovosť klesá na päť percent.
* To je stále dosť veľa.
Žiadna biometria nezaručuje stopercentnú istotu. Brazílska banka Itaú používa náš systém a na výber z bankomatu stačí pritlačiť prst, netreba kartu. Aby mali stopercentnú istotu, musíte zadať časť telefónneho čísla. Systém zmenší vzorku porovnávaných osôb na pár desiatok a následne je identifikácia stopercentná.
Človek verzus stroj
* Kde vidíte potenciál tvárovej biometrie?
U rozvojových krajín v štátnej správe. Ľudia tam nemajú preukazy, neexistujú. Vďaka biometrii získajú identitu, čo im umožní cestovať do zahraničia. Vo vyspelých krajinách zase vo zvyšovaní komfortu. Nikto nemá rád heslá, je jednoduchšie pozrieť sa do kamery a dvere sa otvoria. Asi 60 percent ľudí preferuje odtlačok prsta pred zadávaním PIN kódu do mobilu. Do konca roka 2018 musia finančné inštitúcie začať používať dvojkrokové overenie identity klienta a jedno z nich biometrické.
Bavíme sa s viacerými bankami a máme rozbehnuté dva projekty na úrovni pilotu. No ešte nemôžem povedať detaily.
* Ako to má fungovať?
Odfotím si občiansky preukaz alebo pas a potom si urobím selfíčko alebo krátke video. Softvér v mobile vyťaží z oboch prvky podstatné pre overenie živosti človeka a platnosti preukazu, skomprimuje dáta a pošle ich na server. Ten overí, či ide na oboch fotkách o rovnakú osobu, a skontroluje, či ide o selfie živej osoby, a nie fotku, figurínu alebo prednahraté video. Vyhodnotí pravdepodobnosť, či ide na identifikáciu pri prístupe k internet bankingu alebo priamo v pobočkách.
* A rastú ďalej aj odtlačky?
Odtlačky generujú vyše 90 percent biznisu. Rásť budú ešte štyri-päť rokov. Za uplynulé dva roky sme sa dostali do povedomia trhu, značka sa posilňuje, máme veľa referencií a ozývajú sa nám partneri. Uzavreli sme spoluprácu s výrobcami skenerov a hardvéru, od ktorých dostaneme licenčný poplatok za každé vyrobené zariadenie. Vlani sme uzavreli veľa zmlúv.
* V inzerátoch si uvádzate „global leader“ v odvetví. Nie je to príliš trúfalé?
Imidž firmy sa zmenil. Dobrú technológiu sme mali aj pred šiestimi rokmi, ale nevedeli sme získať veľký projekt. Boli sme považovaní za vhodných pre malé projekty do desať miliónov ľudí v databáze. Do veľkých tendrov nás nepustili. Trvalo dlho, kým sa to zlomilo. My totiž nerobíme koncové zariadenia, len technológiu. Do mnohých tendrov ideme ako dodávateľ inej firmy.
Investorov nechceme
* Naberáte veľa ľudí. Smerujú do odtlačkov alebo do tvárí?
Väčšina ide do odtlačkov, pretože máme viac a viac projektov. Ostatní vyvíjajú a zlepšujú rozpoznávanie tváre a dúhovky. Takisto máme plány s produktovou biometriou.
* Plánujete rásť vďaka odtlačkom alebo až s boomom tvárovej biometrie?
V programe a cieľoch máme inovácie a rozširovanie technologického portfólia ako jednu oblasť. Druhou oblasťou je vyvíjať produkty, ktoré používajú naše technológie. Dostávame sa bližšie ku klientovi, predtým sme potrebovali sprostredkovateľa, ktorý našu technológiu dal do svojho hardvéru. Dnes máme veľké projekty, kde spolupracujeme s finálnym zákazníkom. Istotne, ja nie som zástancom dlhodobých cieľov. Nemáme investorov, rozhodujeme sa slobodne. Plánujeme na rok dopredu, víziu máme na tri roky.
* A čo ponuky na kúpu firmy?
Mali sme ich veľa. Už je o nás známe, že nemáme záujem o investora ani o akvizíciu.
* Aká bola najlepšia ponuka?
Tá prišla od druhého najväčšieho klienta, ktorý chcel kúpiť biometrickú firmu. Do diskusie o číslach sme sa ani nedostali, nechceli sme to. Napokon kúpil konkurenta, čiže sme stratili strategického klienta, ale zase sa začalo ozývať veľa jeho konkurentov.
* Tvárovú biometriu si predstavujem tak, že prídem k bankomatu, ten ma spozná a vydá mi peniaze bez karty alebo kódu. U lekára vojdem a nemusím nič povedať, pretože už ma má v počítači. Rovnako vstup na športové zápasy či kultúrne podujatia. Eliminácia kľúčov pri vstupe do domu. Ak viete rozoznať tvár v reálnom čase, ako keby ste sedeli na zlatej bani.
To, čo opisujete, je eldorádom biometrie. Tam by sme sa chceli dostať. Je to komplikované, pretože kamery nie sú dosť spoľahlivé, ak je zlé svetlo. Alebo sa na mňa na svete podobajú tisícky ľudí. Dnešné technológie porovnajú osobu s databázou desiatich miliónov fotiek s chybovosťou 20 až 30 percent - ak ide o nekontrolované prostredie.
* Čo je to nekontrolované prostredie?
Je rozdiel, či porovnávate snímku z kamery v šere či fotku profilu na pas vytvorenú pri vhodných svetelných podmienkach a vo vysokom rozlíšení. V druhom prípade chybovosť klesá na päť percent. To je stále dosť veľa. Žiadna biometria nezaručuje stopercentnú istotu. Brazílska banka Itaú používa náš systém a na výber z bankomatu stačí pritlačiť prst, netreba kartu. Aby mali stopercentnú istotu, musíte zadať časť telefónneho čísla. Systém zmenší vzorku porovnávaných osôb na pár desiatok a následne je identifikácia stopercentná.
Človek verzus stroj
* Kde vidíte potenciál tvárovej biometrie?
U rozvojových krajín v štátnej správe. Ľudia tam nemajú preukazy, neexistujú. Vďaka biometrii získajú identitu, čo im umožní cestovať do zahraničia. Vo vyspelých krajinách zase vo zvyšovaní komfortu. Nikto nemá rád heslá, je jednoduchšie pozrieť sa do kamery a dvere sa otvoria. Asi 60 percent ľudí preferuje odtlačok prsta pred zadávaním PIN kódu do mobilu.
* Do konca roka 2018 musia finančné inštitúcie začať používať dvojkrokové overenie identity klienta a jedno z nich biometrické.
Bavíme sa s viacerými bankami a máme rozbehnuté dva projekty na úrovni pilotu. No ešte nemôžem povedať detaily.
* Ako to má fungovať?
Odfotím si občiansky preukaz alebo pas a potom si urobím selfíčko alebo krátke video. Softvér v mobile vyťaží z oboch prvky podstatné pre overenie živosti človeka a platnosti preukazu, skomprimuje dáta a pošle ich na server. Ten overí, či ide na oboch fotkách o rovnakú osobu, a skontroluje, či ide o selfie živej osoby, a nie fotku, figurínu alebo prednahraté video. Vyhodnotí pravdepodobnosť, či ide o skutočného človeka a buď ihneď otvorí účet, alebo kontaktuje operátora či aktivuje iné prvky overenia identity.
* Akú presnosť má tvárová biometria v porovnaní s odtlačkami?
Odtlačky majú pri snímaní desiatich prstov presnosť 99,99 percenta. Pri tvárach sa dlho predpokladalo, že to nebude fungovať. Dnes máme systém, kde je 180 miliónov fotiek a dokážeme v nich nájsť človeka podľa jedinej. Možno nebude vždy na prvej pozícii, ale ak v prvej desiatke nájdeme nielen jeho, ale aj jemu podobných ľudí, v druhom kroku ich vyradíme na základe dodatočných kritérií a na základe rozhodnutia operátora.
* Kedy odhadujete, že bude presnosť na úrovni odtlačkov?
V tvárovej biometrii existuje súťaž o identifikáciu človeka voči piatim miliónom tvárí z internetu. Často ide o nekvalitné selfíčka a chybovosť je 20 - 30 percent. Ak by boli fotky kvalitné, znížim stratu na dve až päť percent. Asi to nikdy nebude presnosť odtlačkov, ale presnosť automatizovaných systémov už prekročila schopnosti bežného človeka. Existujú profesionáli, ktorí majú talent a tréning na rozpoznávanie tvárí a zväčša pracujú pre rôzne bezpečnostné agentúry. Tí dokonca dosahujú lepšie výsledky ako stroje.
Od ľudí k produktom
* Ako ďaleko sú od reality filmy, ktoré zobrazujú stopovanie človeka podľa tváre vďaka napojeniu na verejné kamery?
Ide o citlivé dáta, štáty si svoje databázy strážia a nedávajú k nim prístup iným krajinám. Neexistuje subjekt, ktorý by mal prístup do nejakej centralizovanej databázy s obyvateľmi planéty. Aj keby existovala, išlo by tam o chybovosť 20 - 30 percent. Algoritmus by si však neporadil so záznamami z verejných širokouhlých kamier, kde je nedostatočná kvalita obrazu, medzi očami iba štyri pixle. My používame kamery s menšou šírkou záberu, aby bolo medzi očami aspoň 40 - 50 pixlov.
* Vyvíjate softvér, ktorý umožní kamere rozoznať človeka v reálnom čase. Umožní aj také scény, ktoré vidíme vo filmoch, že niekto ide okolo výkladu a obrazovky v ňom mu ponúkajú vhodný tovar?
Technicky to bude možné, ale asi to nebude spoločensky únosné a právne povolené. Podobné systémy dnes dokážu odhadnúť vek a pohlavie a ponúkajú tovar podľa typu človeka. O desať rokov zrejme trafia i konkrétnu osobu.
* Za sekundu nájdete otlačok v databáze 720 miliónov otlačkov. Aká je rýchlosť vyhľadávania pri tvárach?
Je to porovnateľné.
* Koľko ľudí máte v databáze?
Dáta nie sú u nás, dodávame technológiu a klient ju nasadí na databázy, ktoré sú zväčša offline. Nejaké dáta potrebujeme kvôli trénovaniu algoritmov, ale na to existujú anonymizované databázy. Klienti sú na svoje dáta citliví a niekedy je to nepraktické, že na diagnostiku problému musíme cestovať napríklad do Saudskej Arábie, hoci by stačilo sa pripojiť na internet.
* Hovorili ste o produktovej biometrii. Čo to je?
Žiadne dva výrobky, aj keď sú vyrábané pásovo a robotmi, nie sú identické z pohľadu rôznych mikroskopických trhlín a iných defektov. Preto vyvíjame riešenie, ktoré vie vyhľadať a označiť rôzne produkty. Jablká, kocky tofu či plastové výlisky. Chceme biometriu posunúť od ľudí k produktom. Ako ďaleko je produktometria? Takmer každá výrobná linka má v sebe časť, ktorá má na starosti výstupnú kontrolu, napríklad či je fľaša na pivo dobre umytá. Tieto riešenia sú však vytvorené na mieru danej linke. To, čo vyvíjame a myslíme si, že v tom budeme úspešní, je univerzálny algoritmus. Bude sa učiť ako človek, bude sledovať výrobnú linku a výrobky a tvoriť si model, čo je štandardné a čo nie. Následne na to upozorní a niekto mu povie, čo s tým má robiť. Povie to dva-, trikrát a algoritmus sa to naučí. Chceme vyvinúť systém, ktorý sa bude učiť na spätnej väzbe, ale už ho nebude treba na mieru programovať.
* Máte už pilotný projekt alebo klienta?
Máme prototyp a partnera, s ktorým skúšame riešenie na cestách. Softvér sa učí rozoznať kvalitu cesty, hľadá výtlky a iné nezrovnalosti a expert mu hovorí, čo je a čo nie je chyba. A hľadáme ďalších partnerov, ktorí by to skúšali.
Chýbajú ľudia
* Prečo ste si vybrali štúdium na francúzskej vysokej škole?
Študoval som bilingválne francúzsko-slovenské gymnázium v Banskej Bystrici, tak som sa orientoval na francúzštinu.
* Bratia ostali v rodinnej firme, vy ste išli vlastnou cestou.
Otec chcel firmu odovzdať niekomu z rodiny, ale neorientoval sa na nikoho konkrétneho. Rodičia nechávali rozhodnutia o štúdiu a kariére na nás. Ja som mal od detstva vzťah k počítačom a programovaniu. Neuvažoval som o práci v rodinnej firme. Ako sa prejavovala vaša blízkosť k počítačom? Ako piatak na základnej škole som začínal na Commodore 64. Programoval som hry pre bratov. Otec určil pravidlo, že ten, kto programuje, má na počítač dvakrát viac času ako ten, kto sa hrá. Začal som viac programovať.
* Robili ste aj softvér pre rodinný podnik?
Išlo o softvér na cestovné príkazy. Tiež softvér na účtovníctvo, ktorý používali, potreboval veľa ručného zadávania. Tak som vytvoril program, ktorý písal za človeka a zadával údaje automaticky. V noci sa to spustilo a ráno boli zostavy nahodené.
* Darí sa vám prijímať dostatok ľudí, aby ste zvládli rast firmy?
Nezamestnanosť v prípade programátorov je blízka nule a kvalitní ľudia sa hľadajú ťažko. Pomáha nám značka a imidž firmy. To, že robíme produkty na celosvetový trh a sme na špičke vývoja, je pre mnohých zaujímavé. Dáva to práci väčší zmysel.
* Sídlite na okraji mesta v troch rodinných domoch. Prečo?
Je pre nás zaujímavé byť v niečom výnimoční a iní, preto som rád, že sme tu, v Rači. Chytáme inú spádovú oblasť ako IT firmy z centra. Napríklad dochádzajúci zo Senca alebo Trnavy vďaka tomu nepociťujú zápchy. Vytvorili sme si prostredie, ktoré vyhovuje nám bez ohľadu na imidž či reprezentačné potreby.
* Vy sám do práce beháte.
Je to spôsob relaxu. Prípadne má človek hodinu na to, aby si premyslel nejaký problém. Mám to sem z centra behom asi 45 minút, ale zase nebehám každý deň.
* Súťažíte?
Tento rok som bol na bratislavskom maratóne. Zabehol som ho pod tri hodiny. Som spokojný.
* Mnohé firmy sa kvôli prísunu kvalitných ľudí angažujú na univerzitách. Čo vy?
Vzdelanie je vec, do ktorej sa na Slovensku rozhodne oplatí investovať, a my sa tiež snažíme prispieť, podporujeme napríklad neziskovú organizáciu Nexteriu. Darí sa nám spolupracovať najmä s českými školami, ale aktuálne rokujeme aj o stážach študentov Fakulty informatiky a informačných technológií STU v našej firme.
* Aké je to vo Francúzsku?
Tam spolupráca univerzity s firmami fungovala oveľa lepšie. Mali sme povinnú polročnú stáž vo firme namiesto diplomovej práce. Získali lepšie know-how z práce a firemného sveta, mnohí študenti ostali vo firmách aj po škole. Dostávali sme za stáž kredity a pre školy to bola tradičná súčasť vzdelávania. U nás nič také neexistuje. Práca vo firme sa berie ako čosi navyše. Škola to neuzná ako súčasť štúdia. Radi by sme spolupracovali viac.
* Aká je podľa vás u nás úroveň absolventov vysokých škôl?
Keď som sa vrátil domov a robil pohovory, zväčša som narazil. Francúzski spolužiaci by s vedomosťami, ktoré som požadoval, nemali problém. Boli to relatívne základné veci.
* Čo by sa dalo zlepšiť?
Sme inak kultúrne a mentálne nastavení. Tu zaváži známka a či prejdem alebo neprejdem, a nie to, ako som priebežne pracoval. Študenti vo Francúzsku sa snažili bez tlaku školy a viac si uvedomovali dôležitosť vzdelania. U nás nemá vzdelanie takú váhu. Možno sa to začína pri platoch.
* Mení sa situácia?
Nemám pocit, že by sa kvalita školstva u nás za uplynulých desať rokov nejako výrazne zlepšovala.
* Ani rodičia veľmi netlačia na zlepšovanie kvality.
Sme tak kultúrne nastavení. Všetci sú spokojní a chvália sa tým, že sa im podarilo prejsť bez toho, aby sa veľa učili. U nás je najšikovnejší ten, kto sa učí najmenej, nie ten, kto má najlepšie know-how. Toto povedomie sa mení pomaly.
* Ako vnímate študentské pochody proti korupcii?
Pozitívne. Zvyšuje to vážnosť študentov a ich vplyv na spoločenský a politický život. Študenti by mali mať svoju vážnosť a ich hlas by mal byť vypočutý. Je dobre, že sa stávajú partnerom na diskusiu A som rád, že im prestáva byť krajina ľahostajná.
Súťaž EY Podnikateľ roka, ktorej zakladateľom a celosvetovým organizátorom je poradenská spoločnosť EY, pričom TREND je jej mediálnym partnerom, sa ako jediná svetovo uznávaná súťaž tohto druhu pravidelne vyhlasuje vo viac ako 50 krajinách na šiestich kontinentoch sveta. Podrobnejšie informácie o nej nájdete na www.podnikatelroka.sk.
----
Kto je Ján Lunter ml. (37)
Vyštudoval informatiku na univerzite Télécom ParisTech. Popri štúdiu vyvinul program na identifikáciu odtlačkov prstov. Firmu Innovatrics založil vo Francúzsku so svojím profesorom a spolužiakom a v roku 2006 ju preniesol na Slovensko. V testoch americkej vládnej agentúry Národný inštitút pre normy a technológie dosiahla najlepšie výsledky v histórii v jej testoch softvérov na meranie odtlačkov. Program dodáva aj armáde USA. V súčasnosti patrí Innovatrics medzi svetovú špičku v oblasti biometrických technológií zameraných na identifikáciu a verifikáciu osôb. Ján Lunter ml. bol finalistom súťaže EY Podnikateľ roka 2016. Cenu získal v kategórii Technologický podnikateľ roka. Pochádza z podnikateľskej rodiny, má piatich súrodencov. Otec Ján, ktorý aktuálne kandiduje na župana Banskobystrického kraja, založil úspešnú potravinársku firmu známu pod názvom Alfa Bio. Ján Lunter ml. je slobodný a bezdetný.
----
Ako sa číta z tváre
1. Program rozoznávania tváre prechádza fotografiu pixel po pixeli a tie prevádza na čísla Ako sa číta z tváre
2. Každému pixelu priradí súbor (stovky) vlastností a väzieb, zakotvených do dlhého reťazca jednotiek a núl
3. Mapuje napríklad aj odtieň sivej, prevažujúci smer znakov, pestrosť pixelu a najmä vzťah k okolitým pixelom
4. Každý pixel takto postupne prechádza cez 110 rozoznávacích filtrov, rôznych vrstiev neurónovej siete
5. Po viacnásobnej analýze pixelov dokáže softvér rozoznať alebo vytvoriť vzťahy medzi niektorými pixelmi
6. Pri tvári človeka ide napríklad o štvorčeky, oblúky, tmavé línie, svetlé plochy fotografie. Pre počítač sú to reťazce čísiel, ktoré majú niečo spoločné
7. Vzťahy a väzby medzi pixelmi majú svoju váhu. Tú počítač určuje sám, a to na základe vzťahov a väzieb, ktoré našiel pri analýze miliónov predošlých fotografií
8. Softvér postupne prechádza o úroveň vyššie a vyššie, namiesto pixelov už pracuje s rozoznanými vzormi, väzbami a vzťahmi. Napokon si vytvorí mapu, v ktorej má zakódované potrebné informácie na jednoznačnú identifikáciu tváre
9. Porovnaním dvoch tvárí, respektíve dvoch takýchto máp dát vie vyhodnotiť pravdepodobnosť ich vzájomnej zhody
10. Celkový počet bodov, neurónov, cez ktoré algoritmus pri analýze fotky prechádza, je 22 miliónov a sú usporiadané do 110 vrstiev
----
Tvárová biometria má veľký komerčný potenciál. Kameru má pri sebe totiž každý, kto má smartfón
Nie sme zástancami dlhoročných cieľov. Rozhodujeme sa slobodne. Plánujeme na rok dopredu, víziu máme na tri roky
----
720 mil. odtlačkov za sekundu preverí algoritmus Innovatricsu pri identifikácii hľadanej osoby
----
Foto:
Tvárová biometria bude vládnuť budúcnosti.
Innovatrics je svetovou špičkou v biometrii odtlačkov prstov.

 

Vyvíjame algoritmus, ktorý sa bude učiť ako človek

[Trend 24/08/2017]
Autor: Tomáš Nejedlý