Vzdelávanie a prax nie sú adekvátne prepojené [RTVS :24]

Monika Šebová, moderátorka
Výučba niektorých odborov na vysokých školách u nás nie je, nie vždy reflektuje potreby praxe.

redaktor
V najbližších troch rokoch budú podľa zamestnávateľov na Slovensku chýbať státisíce zamestnancov najmä v oblasti sociálnych vecí, zdravotníctva alebo aj stavebného priemyslu. Okrem toho je už teraz akútny nedostatok pracovných pozícií s vyššou kvalifikáciou. Napr. IT špecialisti, lekári, učitelia matematiky a informatiky. Vysoké školstvo pripúšťa, že potreby praxe nie sú adekvátne prepojené so vzdelávaním. Na našom trhu chýba takmer 15 000 IT špecialistov, stavebných inžinierov, vodohospodárov, elektrotechnikov, ale aj odborníkov na obsluhu jadrových elektrární. Záujem o štúdium na technických fakultách klesá. Mnohí absolventi vysokých škôl nájdu uplatnenia ako pokladníci v supermarketoch, pretože študujú odbory, o ktoré v praxi nie je záujem.

Monika Šebová, moderátorka
No a k tejto téme sme pozvali štátneho tajomníka ministerstva školstva, ktorý sa pre pracovnú vyťaženosť ospravedlnil. A v štúdiu vítam viceprezidenta Republikovej únie zamestnávateľov, pána Mária Lelovského. Dobrý večer.

Mário Lelovský, 1. viceprezident Republikovej únie zamestnávateľov
Dobrý večer prajem.

Monika Šebová, moderátorka
A tiež prorektora Slovenskej technickej univerzity pre strategické projekty, rozvoj, inovácie a prax Maximiliána Strémyho. Dobrý večer aj vám.

Maximilián Strémy, prorektor Slovenskej technickej univerzity
Dobrý večer.

Monika Šebová, moderátorka
Páni, nedostatok kvalifikovanej pracovnej sily je na Slovensku dlhodobo známy. V zásade môžeme asi povedať, že v posledných rokoch je ten trend, žiaľ, stúpajúci. Čo je toho dôvodom? Čo sa deje, čo je problém? Pán Lelovský.

Mário Lelovský, 1. viceprezident Republikovej únie zamestnávateľov
Pravdepodobne je to to, že vzdelávací systém ako celok, nielen vysoké školstvo, nie dostatočne reaguje na potreby a požiadavky trhu práce. Tzn. máme k dispozícii prognózy trhu práce, ktoré sú schopné identifikovať potreby trhu práce alebo teda aké povolania, v akých počtoch budeme potrebovať nahradiť, keď pôjdu do dôchodku alebo aj pre povolania, ktoré vznikajú, že koľko ich bude treba. Tie dáta sú dostupné, aj preto som zobral zopár analýz, ktoré o tom hovoria, sú dostupné a verejné, avšak sa zdá, že školstvo ako vzdelávací systém, ktorý vlastne má pripraviť tých absolventov do praxe a na pracovný trh okrem iných dôležitých vecí, nereflektuje to, čo je treba. Tzn. buď nesleduje, ale tie požiadavky alebo nevie sa pripraviť na výučbu tých nových predmetov a nových odborov. Jednoducho je tento nesúlad nám tu vytvára túto obrovskú medzeru, že 50 % absolventov napr. vysokých škôl nikdy nepracuje, ani po piatich rokoch nepracuje v odbore, ktorý vyštudovali.

Monika Šebová, moderátorka
V čom je teda problém? Ako tú medzeru, ako to môžeme zaplniť?

Maximilián Strémy, prorektor Slovenskej technickej univerzity
No to je dobrá otázka. Ja si myslím, že tam je niekoľko súvisiacich problémov. Jednak sú to teda počty študentov. Samozrejme, za ostatných 10 rokov povedzme klesli o 7-8 000 v našom prípade. Predtým sme mali 17-18 000 študentov, teraz ich máme 10-11. Netýka sa to len nás Slovenskej technickej univerzity, ale všeobecne vysokého školstva ako-takého. Druhá vec je, koľko študentov máme na technických odboroch a povedzme prírodovedných odboroch a koľko ich máme na spoločenských a humanitných. Na technických a prírodovedných máme zhruba 36 000 študentov, teda také boli nejaké štatistiky z roku 2021 a na humanitných a spoločenských 64 000 študentov. To niečo hovorí o tom, že čo je tá priorita vlastne pre Slovensko teraz v tom nastavení, v akom sme. A ak chceme byť priemyselná krajina, za akú sa asi považujeme, a teda minimálne ja ju takú vidím a myslím si, že veľmi výrazne k tomu prispela aj Slovenská technická univerzita a všetky technické univerzity na Slovensku, my sme vychovali skoro už 180 000 absolventov k dnešnému dňu a pomohli sme zmeniť ten ráz tej agrárnej krajiny na priemyselnú, modernú, priemyselnú a technologickú krajinu. Tí naši absolventi majú tú výhodu, že vlastne už počas štúdia majú svoje zamestnanie. 95 % našich absolventov nájde uplatnenie v praxi. Čiže to, čo vychováme, o to je eminentný záujem aj z pohľadu trhu práce, aj z pohľadu priemyslu. To, čo by sme možno potrebovali, posilniť tie počty v nástupoch a znova možno nejakým spôsobom zmeniť to nastavenie financovania systému vysokého školstva, kde by sme podporili odbory, ktoré sú dôležité nie pre nás, ale pre Slovensko, pre našu ekonomiku.

Monika Šebová, moderátorka
A vieme byť konkrétni, ktoré profesie sú tie, ktoré nám vyslovene chýbajú?

Maximilián Strémy, prorektor Slovenskej technickej univerzity
Ja viem povedať, že v akých odboroch, študijných programoch máme možno problém so študentami.

Monika Šebová, moderátorka
To sú?...

Maximilián Strémy, prorektor Slovenskej technickej univerzity
Napr. ide o jadrovú energetiku, ktorá pre Slovensko je veľmi potrebná, ale vďaka možno rôznym okolnostiam v minulosti, aj tomu, čo tu bolo povedané pred chvíľkou, povedzme nejakej tej negatívnej kampane, ktorá tu bola v minulosti, že poďme na tie zelené energie a zabúdame na to, že pre nás ako pre Slovensko je podstatná aj tá jadrová energetika, tak tie počty na vstupe sú v desiatkach a na výstupe sú v jednotkách. To je jadrová energetika. Zlievanie, tvárnenie, technológie, materiály, chemické inžinierstvo, tieto odbory začínajú strácať na vstupoch, ale priemysel ich potrebuje.

Monika Šebová, moderátorka
Z vášho pohľadu, pán Lelovský, keď sa bavíme o konkrétnych profesiách, ktoré sú to tie?

Mário Lelovský, 1. viceprezident Republikovej únie zamestnávateľov
Sú to tie profesie, ktoré sú dlhodobo nedostatkovými profesiami, tie sú známe. Tie sú známe na stránkach úradov práce alebo na ústredí práce, dlhodobo o nich komunikujeme v rôznych štúdiách a analýzach, máme k dispozícii analytické a prognostické podklady k očakávanému vývoju zamestnanosti do roku 2030 3 roky starý materiál, ktorý sa významne nezmenil. Čiže sme odovzdali vysokému školstvu, odovzdali sme to strednému školstvu, pánovi ministrovi školstva aj práce som to venoval na Vianoce v roku 2021, ale nikto s tým nič nespravil. A naďalej financujeme bezhlavo a neefektívne hocijaké rozhodnutie hocijakého študenta študovať hocičo. My si musíme...

Monika Šebová, moderátorka
Čiže ak by sme na to reflektovali kompetentní napr. na tieto materiály, tak by sme sa vedeli posunúť ďalej?

Mário Lelovský, 1. viceprezident Republikovej únie zamestnávateľov
Určite áno. Ja si myslím, že každá spoločnosť musí byť schopná zadefinovať spoločenskú objednávku na vzdelávací systém. Po slovensky, ja budem platiť to, čo táto krajina potrebuje. A nehovorím, že nebudem platiť nič pre humanitné odbory, ale nastavme tie počty tak, ak je, očakávame nahradzujúci dopyt, tzn., že keď nám budú ľudia v niektorých odboroch odchádzať do penzie, napr. pedagogika alebo aj zdravotníctvo, tak tie podporme, ale odbory, ktoré sú momentálne preplnené, a to je aj otázka napr. právnikov, pán minister Borec, minister spravodlivosti pred časom povedal, keby 5 rokov nevyšli absolventi fakúlt práva na Slovensku, nič sa nestane, pretože je toľko absolventov k dispozícii, že tí by sa mohli začať umiestňovať, a pod. Samozrejme takéto radikálne riešenia nepotrebujeme, ale naozaj si treba povedať, čo je to, čo potrebujeme, vytvoriť podklady pre spoločenskú objednávku, aby aj tie školy vedeli, hej, že naozaj tým školám možno treba ráznejšie povedať, toto sú tie, to sa tak špatne volá, že smerné čísla, ale niekde musíme začať, proste tu vidíme takúto perspektívu. Títo absolventi aj dostanú dobrú prácu, aj plácu a budú mať dobrý a úspešný život. A u týchto vidíme to len z tých počtov, čo dnes sú tu možno tretina, tak to znížme. To neznamená, že ak niekto silou mocou chce študovať nejaký odbor a nejde mu to, tak urobíme prijímačky a ak aj neuspeje povedzme po hranicu, kedy to zaplatí štát, si to môže aj zaplatiť sám. Čiže možnosť študovať čo chcem, tu je, ale nech neštudujú všetci všetko a bez prijímačiek.

Monika Šebová, moderátorka
Pán Strémy, možno to bude znieť jednoducho. Nemôžeme jednoducho potom zrušiť odbory, ktoré nie sú perspektívne alebo o ne nie je teda záujem a nahradiť to tými, ktoré sú potrebné?

Maximilián Strémy, prorektor Slovenskej technickej univerzity
Ja si myslím, že toto nie je celkom dobrá otázka, lebo my potrebujeme aj tie odbory, kde teraz je málo študentov na vstupe. Slovensko potrebuje aj veterinárov, potrebuje aj lesníkov, potrebuje aj tvárničov, zlievačov. Sú tie odbory, kde na vstupe teraz je málo študentov. My si musíme položiť zásadnú otázku, že v kontexte toho, čo povedal pán Lelovský, buď dáme viacej peňazí do toho systému, alebo budeme pracovať s tými peniazmi, ktoré tam máme a zmeníme váhy toho systému. A povieme si, toto je pre nás dôležité, na ďalších 10 rokov tieto odbory podporíme. Či sú to, či niekto povie, vláda, Slovensko povie, že teda sú to právnici, sú to automatizéri, IT-čkári, sú to zdravotníci, lekári, filozofovia, dá nejaké čísla a tých čísel sa budeme držať pri rozdeľovaní peniažkov a budeme podľa toho financovať aj odbory, ktoré s tým súvisia.

Monika Šebová, moderátorka
Má vláda záujem o takéto postupy? Ako by to v praxi možno malo vyzerať práve zo strany štátu? Aké by mali byť tie podmienky, ktoré by mal vytvoriť pre vzdelávanie v odboroch, ktoré chýbajú v praxi?

Mário Lelovský, 1. viceprezident Republikovej únie zamestnávateľov
No v prvom rade by mal vedieť, čo chce. Ak tento štát bude mať predstavu, že ktoré povolania a odbory sú dôležité, tak pre ne vytvorí motivačné podmienky. Tzn. viac zaplatí tým školám, ktoré ich budú poskytovať v tej potrebnej kvalite, vytvorí aj pre študentov lepšie podmienky, a to znamená, že väčší počet študentov bude môcť študovať tieto odbory. Aj o úroveň nižšie pri strednom školstve napr. sa podporia tie odbory, ktorých absolventi môžu ísť študovať technické, technologické, STEM odbory na vysoké školy, určite je potrebné zvýšiť kvalitu výučby matematiky na základných a stredných školách. Tu sme, bohužiaľ, veľmi rezignovali a tam je čo podporiť a je čo urobiť aj konkrétnymi riešeniami. Ale teda vrátil by som sa k tej spoločenskej objednávke, ktorú my sme ponúkli za zamestnávateľské zväzy, spoluprácu rektorskej konferencii a ďalším reprezentáciám vysokých škôl, aby pod organizáciou ministerstva školstva vznikol pracovný orgán, ktorý dokáže zadefinovať za účasti viacerých samozrejme, čo sú to tie predpoklady, čo sú to tie požiadavky a poďme sa teda naozaj baviť o tej spoločenskej objednávke, pretože nefinancujme všetkým všetko a tu treba vidieť aj to, že naozaj polovica absolventov vysokých škôl, ktorí nepracujú v odbore, ktorí študovali, sú z toho nešťastní, oni nie sú spokojní. Oni keď išli na vysokú školu, tak predpokladali, že keď ju skončia, budú mať dobre platené vysokoškolské miesta, oni ho nemajú.

Monika Šebová, moderátorka
Sú to tí, ktorí potom napr. skončia v tých supermarketoch?

Mário Lelovský, 1. viceprezident Republikovej únie zamestnávateľov
Presne tak.

Monika Šebová, moderátorka
A prečo?

Mário Lelovský, 1. viceprezident Republikovej únie zamestnávateľov
No, pretože trh práce to, čo vyštudovali momentálne a aj viacero rokov nepotrebuje. A teraz si predstavme, že by sme mali tomu mladému človeku, ktorý strávil 5 rokov na vysokej škole, ktorú, čo sme my zaplatili ako spoločnosť povedať, že, bohužiaľ, to tvoje štúdium alebo ten odbor nie je potrebný, musíš sa kompletne rekvalifikovať, čo je otázka možno pol roka, roka, tak on povie, no dobre, ale ja som nechodil do školy nadarmo, bohužiaľ, si si špatne vybral. Tu tiež je to aj zodpovednosť dospelých ľudí, lebo každý, ktorý ide študovať vysokú školu, už je dospelý, má nejakých rodičov, priateľov, tak ich chcem vyzvať, aby sa naozaj zamysleli, že či je dôležitejšie mať ľahké štúdium odboru, ktorý nie je na trhu práce požadovaný, alebo radšej ťažšie štúdium a prípravu naňho, ale mať potom celý život v pohode. A môžem potvrdiť, ja som tiež absolvent STU a všetci moji spolužiaci sú v pohode, ale spolužiaci mnohí iných škôl, teda študenti, absolventi, nie sú.

Monika Šebová, moderátorka
Podnikatelia platia štátu dane, z ktorých sa napokon študentom teda hradí vzdelávanie. Nemajú tak trochu právo ovplyvňovať obsah učiva?

Maximilián Strémy, prorektor Slovenskej technickej univerzity
Ja to môžem len potvrdiť a myslím, že sa to aj deje, teda minimálne v našom prípade. Tam je existujúca spolupráca, dlhoročná spolupráca s viacerými firmami Schaeffler, Volkswagen, Siemens, atď., atď. v závislosti od fakulty. Ale je možné, ja by som sa vrátil ešte k tomu, čo povedal aj pán Lelovský o tej matematike. Matematika dáva s šancu do budúcnosti tým mladým. Teraz je jedno, či sa bavíme až o maturite, ale treba mať kvalitnú matematiku na základnej a strednej škole, ktorá je predpokladom k tomu, že ten študent, ktorý sa dostane k nám, my s tým budeme vedieť ďalej pracovať. Toto potvrdil vlastne aj doktor Shechtman, ktorý tu bol tento týždeň, je to nobelista z roku 2011 pre chémiu, ktorý sa dlhoročne venuje inováciám, vzdelávaniu a technológiám a snaží sa presvedčiť nielen vo svojej krajine, ale aj v iných krajinách ľudí k tomu, aby vychovávali k inováciám už škôlkarov, základné školy, žiakov teda a študentov stredných škôl, atď., atď. Keď takto to systematicky podchytíme, potom aj naša krajina má šancu venovať sa inováciám v takej miere, ako je to v Izraeli alebo Nemecku alebo v Južnej Kórey. Teda, že tí ľudia, ktorí sa k nám dostanú, budú mať tie základy, aby vedeli komercilizovať svoje nápady, aby sme vedeli na nich zarábať. Či sú to startupy, či sú to technológie, či sú to licencie.

Monika Šebová, moderátorka
Pán Lelovský, participujú teda zamestnávatelia na kreovaní jednotlivých študijných odborov? Alebo v čom by mohla byť tá spolupráca možno efektívnejšia?

Mário Lelovský, 1. viceprezident Republikovej únie zamestnávateľov
Tá spolupráca má viacero možností. Jednak je to priniesť to prepojenie s externým prostredím, podnikateľským zamestnávateľským prostredím do škôl cez manažment a riadenie, to je nástroj, volá sa to správne rady vysokých škôl, kde zamestnávatelia, myslím v posledných dvoch rokoch nominovali skutočne veľmi špičkových a kvalitných odborníkov, skúsených manažérov, profesionálov, ktorí do tých vysokých škôl prinášajú aj takýto pohľad manažérsky a myslím si, že to pomáha. A takisto aj z hľadiska konštrukcie vzdelávacích programov sme viacerí v rôznych predmetových komisiách, kurikulárnych radách, atď., avšak zatiaľ je to veľmi pomaly. Tzn., že vysoké školy, keď by som to zjednodušil, tak vo väčšine prípadov učia to čo vždy, a to, na čo majú svojich profesorov, ktorí garantujú tie študijné programy, a pod. A veľmi málo sa snažia celkovo v tom kontexte adaptovať na nové moderné. To ani nie je jednoduché, hej? Ale na druhej strane musíme povedať, keď sa dokáže priemysel a zamestnávateľ adaptovať, sme vedeli napr. pri koronakríze v priebehu dní a týždňov na zmenené podmienky, tak to aj tie školy musia spraviť a nemôžu sa stále vyhovárať, že my tu máme nejaký tradičný systém, ktorý keď sa postupne zmení, tak uvidíme výsledky o 5, 10, 15 rokov. No to už tu možno nikto nebude, akurát len ten posledný zhasne.

Monika Šebová, moderátorka
Brzdí nedostatok kvalifikovaných a vzdelaných ľudí, možno aj samotný vývoj a napredovanie firiem u nás?

Mário Lelovský, 1. viceprezident Republikovej únie zamestnávateľov
No určite áno. Keď pozorujeme, že 80 000 miest je trvale neobsadených, väčšinou sú to stredne a vyššie kvalifikované pozície, tak tí chýbajú na tom trhu práce a tie firmy, ktoré ich hľadali, ich hľadali preto, že mohli mať zákazky, mohli robiť výskum, vývoj, inovácie, výrobu, a to nerealizujú v tom rozsahu, ktorý by mohli, pretože tých ľudí nenašli. A tie firmy jednoducho tým pádom nevyrábajú viac, ako by mohli, neplatia vyššie odvody, dane, atď., čiže to nám to chýba. A samozrejme chýba aj to, že ten výskum, vývoj a inovácie, ktoré posúvajú tú krajinu ďalej, to dokážu robiť naozaj tí špičkoví absolventi. A nám chýba, a to chcem zdôrazniť, dlhodobo práca s talentom, pretože talentovaný človek dokáže, treba si to priznať, pohnúť firmou, pohnúť technológiou, pohnúť proste tradíciami a my nesledujeme talentované deti ani na škole, ani na strednej a vysoká už je tá časť, kedy by sa mali zúročiť tie talenty a chcel by som apelovať a máme k tomu diskusiu aj budúci týždeň s pánom premiérom, aj s ministrom školstva na väčšej práci s talentom, aby sme ho objavili, rozvíjali počas základnej, strednej školy.

Monika Šebová, moderátorka
A v čom je ten problém, prečo ich nevidíme? Je to nedostatok pedagogickej obce, alebo v čom to je?

Mário Lelovský, 1. viceprezident Republikovej únie zamestnávateľov
No v prvom rade je to také nastavenie spoločnosti, že ten talent môže byť aj nebezpečný, hej? Ďalej, deti nie sú veľmi prívetivé prostredie, keď ich necháme tak tým, ktorí vyčnievajú. Takže to je komplexná starostlivosť, ale aj centrá prevencie a poradenstva sa v drvivej väčšiny venujú deťom, ktoré majú rôzne problémy a nie je talentovaným, mimoriadne nadaným. Tam dokonca máme štatistiku, že len každé dvanáste dieťa, ktoré by malo mať podľa štatistiky mimoriadne nadanie alebo nadanie je objavené a len každému druhému z tých, každého dvanásteho je poskytnutá relevantná služba a tlačíme ho vyššie, a to je obrovská škoda. Keby sme si predstavili, že by sme mali o zhruba 7 000 talentovaných a nadaných absolventov ročne naviac, tak táto krajina sa stane podobným zázrakom ako Singapur, kde práve pracujú s talentami.

Monika Šebová, moderátorka
Pán Strémy, záverom by som sa opýtala, je nám známa situácia v Nemecku. Ak by sa teda tiež schyľovalo k páde súčasnej vlády, aký to môže mať dopad na vývoj zamestnanosti u nás?

Maximilián Strémy, prorektor Slovenskej technickej univerzity
Ja by som to možno troška z iného pohľadu. My máme v rámci spoluprác s ďalšími deviatimi univerzitami po Európe, ktoré sú v rámci Európskej aliancie EULIS, kde sme súčasťou aj my, máme tam univerzitu v Hannoveri Leibnizovu a u nich sme boli tak minulý mesiac a bavili sme sa o rôznych možnostiach spolupráce od spoločných študijných programov, od napr. ponuke pre profesorov na 10-20-percentný úväzok, ktorý, čo dovoľuje ich vláda, resp. aj ich zákon, aby naši zamestnanci tam mohli mať takýto úväzok a mohli sa zúčastňovať na výskume a na vývoji. Padlo tam viacero možností a bavili sme sa aj o financovaní vysokého školstva u nich. Bavili sme sa o rozpočte, ktorý oni majú. Ich rozpočet je na úrovni našej kapitoly vysokého školstva. Tzn. to, čo majú oni, dostávajú u nás všetky vysoké školy. Ak sa budeme baviť o tom, že chceme robiť špičkový výskum a chceme sa dostať k tým všetkým aktivitám, ktoré realizujú oni, tak sa musíme baviť o navýšení toho rozpočtu aj v našom prípade. Inak silne tam prispieva aj správna rada rozpočtom a kontraktami s priemyslom, čo je veľká výhoda, samozrejme, na tých západných univerzitách. Ja by som teda sa možno pozeral na to takýmto spôsobom, že skúsme sa obliekať takým kabátom, na ktorý máme. To je tá prvá akoby axióma a druhá vec je, skúsme byť lepší, nebojme sa byť lepší aj s tými peniažkami, ktoré máme. Máme tu dosť kvalitných ľudí, ktorí sú stále na vysokých školách. Pracujme s nimi.

Monika Šebová, moderátorka
Ďakujem veľmi pekne, pekne ste to uzavreli. Budeme veriť, že tie budúce rokovania, ktoré sú teda pred vami, budú úspešné a dôjdu k nejakému konštruktívnemu nie záveru, ale úvodu. To bol viceprezident Republikovej únie zamestnávateľov Mário Lelovský. Ďakujem veľmi pekne.

Mário Lelovský, 1. viceprezident Republikovej únie zamestnávateľov
Ďakujem pekne.

Monika Šebová, moderátorka
A prorektor Slovenskej technickej univerzity pre strategické projekty, rozvoj, inovácie a prax Maximilián Strémy. Ďakujeme veľmi pekne, že ste prišli, páni.

Maximilián Strémy, prorektor Slovenskej technickej univerzity
Ďakujem.