Z externého štúdia dištančné? Školy sú zatiaľ opatrné [Pravda]

Externé štúdium, ktoré dnes využíva vyše 71-tisíc vysokoškolákov, sa už možno čoskoro stane minulosťou. Minister školstva Dušan Čaplovič ho plánuje zmeniť na dištančnú formu vzdelávania. Študenti by sa tak nemuseli zúčastňovať priamo na vyučovaní, ale vzdelávali by sa na diaľku vďaka moderným technológiám. Kým rektori verejných vysokých škôl návrh hodnotia kladne, zástupcovia súkromných škôl a odborníci sú opatrní. Zatiaľ totiž nie je jasné, ako to bude s poplatkami za externé štúdium. „Mám záujem, aby sme už na budúci rok spolu s akademickou obcou pracovali na novom vysokoškolskom zákone, kde vidím priestor na zavedenie dištančnej formy alebo iného modelu štúdia s využitím moderných informačných a komunikačných technológií," povedal Pravde Čaplovič. Hoci jeho návrh podporila už i Rada vysokých škôl, minister zdôrazňuje, že všetko je ešte otvorené pre vecnú diskusiu s akademickou obcou. Dištančné štúdium sa v praxi využíva aj v súčasnosti, lenže nie ako forma, ale ako metóda. Podľa zákona sa totiž študijný program môže poskytovať dennou alebo externou formou. Pri oboch sa môže využiť prezenčná i dištančná metóda alebo ich kombinovanie. V prípade dištančnej metódy nie je nutná priama účasť študentov na vzdelávaní za prítomnosti učiteľa. Stačí, keď spolu komunikujú prostredníctvom moderných technológií, napríklad využitím e-learningových nástrojov. Podľa Čaploviča je už externé štúdium ako forma vzdelávania popri zamestnaní prekonané. „Malo opodstatnenie hlavne po revolúcii, keď ľudia, ktorým bol pred rokom 1989 z politických dôvodov odopretý prístup k vzdelaniu, dostali šancu si ho doplniť. Dnes je možné túto formu nahradiť omnoho komfortnejšou metódou, ktorá predpokladá výraznú aktivitu študentov a zároveň dáva podrobný prehľad nielen o hodnoteniach študenta, ale aj o zvládnutí každého predmetu," vysvetlil minister. Proti dištančnému štúdiu nenamietajú ani rektori verejných vysokých škôl. Robert Redhammer, ktorý vedie Slovenskú technickú univerzitu v Bratislave, tvrdí, že dištančné štúdium je modernou formou vzdelávania. „Je väčšinou určené ľuďom, ktorí sú zamestnaní a nemôžu sa zúčastňovať na výučbe v škole. Bolonský systém, ktorý platí aj u nás, umožňuje rozložiť si kredity a tým aj štúdium na dlhší čas. Dištančná forma štúdia je teda namieste, taká zmena by mohla byť pozitívna," zhodnotil Redhammer. V podobnom duchu sa vyjadril i prezident Slovenskej rektorskej konferencie Libor Vozár. Podľa neho študent nemusí byť nevyhnutne prítomný na prednáškach alebo cvičeniach, no môže sa vzdelávať prostredníctvom informačných technológií, napríklad sledovať prednášky cez internet. Vozár navyše upozornil, že externé štúdium, ako ho poznáme na Slovensku, je skôr neobvyklé - na Západe sa učí inak. „Rakúšania napríklad vôbec nemajú externú formu štúdia. Keď tam študent nestíha, tak si štúdium roztiahne, a keď nezvláda ani to, tak pokračuje formou ,part-time study'. Podobne je to v Británii," porovnal Vozár. Čaplovič priznal, že tak ako pri iných návrhoch, aj teraz sa inšpiroval skúsenosťami zo zahraničia. Vo svete sú dokonca univerzity, kde sa vyučuje výlučne spôsobom dištančného štúdia. Príkladom je Diaľková univerzita v nemeckom Hagene. Je to jediná verejnoprávna diaľková univerzita v nemecky hovoriacich krajinách. Poskytuje bakalárske i magisterské štúdium na štyroch fakultách, kde spolu študuje vyše 79-tisíc ľudí. Za jeden semester bakalárskeho štúdia platia študenti 1400 až 2 500 eur, za magisterské od 600 do 1300 eur. Práve otázka financovania je však slabinou Čaplovičovho návrhu. Zatiaľ totiž vôbec nerieši, či vysoké školy budú môcť za dištančné štúdium vyberať poplatky. Pri externom štúdiu sa tieto peniaze pritom stali významným zdrojom financií pre vysoké školy. „Kým táto téma nebude rozdiskutovaná s akademickou obcou, je to predčasné," komentoval minister otázky ohľadom financovania novej formy štúdia. Rektori vysokých škôl ešte nemajú presnú predstavu, čo im Čaplovičov návrh môže priniesť. „V tejto chvíli nevieme povedať, aké to pre nás bude mať finančné dosahy. Bude o tom ešte treba diskutovať," pripustil Redhammer. Najviac diaľkových študentov dnes majú súkromné vysoké školy. Tú v Sládkovičove navštevuje napríklad len necelých 700 denných študentov, zato vyše 2100 externých. Ešte vypuklejší rozdiel je na Vysokej škole zdravotníctva a sociálnej práce sv. Alžbety, kde dennou formou študuje takmer 2 400 ľudí a externou viac ako 11300. Návrh rezortu školstva nechcelo vedenie školy komentovať. „Ak ho predloží do vlády, predpokladáme, že sa v rámci pripomienkového konania k tomu budeme môcť vyjadriť," uviedol hovorca školy Ivan Bielik. Vysoká škola ekonómie a manažmentu verejnej správy v Bratislave, kde sa vzdeláva len 714 denných, no vyše 3 900 externých študentov, bola v stanovisku ešte strohejšia. „Nepovažujeme za potrebné vyjadrovať sa ku každej myšlienke ministra školstva," vyhlásila tajomníčka rektorky Gabriela Repová. Aj Renáta Králiková z Inštitútu pre dobre spravovanú spoločnosť varuje, že kým nič nie je na papieri, nemožno sa k tomu ani vyjadriť. V dištančnom štúdiu zásadný problém nevidí: „Nie som si však istá, čo sa stane s tými platiacimi externými študentmi. Zrušia sa poplatky za externé štúdium?" Králiková pripomína, že problém ani tak nie je vo forme externého štúdia, ktorého kvalita u nás už roky upadá, ale v tom, ako sa u nás to štúdium realizuje. Má preto obavy, že zmena na dištančné nápravu neprinesie. „Aj externé štúdium by stačilo, keby sa robilo dobre. Samotnou formou nič nezmeníme, treba dbať na kvalitu," doplnila.
© AUTORSKÉ PRÁVA VYHRADENÉ
,,Mám záujem, aby sme už na budúci rok spolu s akademickou obcou pracovali na novom vysokoškolskom zákone, kde vidím priestor na zavedenie dištančnej formy alebo iného modelu štúdia s využitím moderných technológií.
Dušan Čaplovič minister školstva
Proti dištančnému štúdiu nenamietajú ani rektori verejných vysokých škôl.
Koľko je externých študentov
- na verejných vysokých školách 39762
- na súkromných vysokých školách 28717
- na štátnych vysokých školách 2558
- spolu 71037
Zdroj - Ústav informácií a prognóz školstva (stav k 31.10.2011) Pozn.: Ide o študentov bakalárskeho, magisterského i doktorandského štúdia.