Zasvietia NIELEN V TME [Profit]

Keď mali desať rokov, našli pri hre vonku spadnuté svietidlo a vybrali z neho malú ,,žiarovku". Vtedy ešte nevedeli, že je to výbojka, ktorá má intenzívnejšie svetlo a iné parametre ako bežná žiarovka. Doma ju zakrútil! do stolovej lampy, ale na ich prekvapenie explodovala. Možno tu sa začala cesta dvojčiat Eduarda a Richarda Kačíkovcov k podnikaniu so svetlom.
Text - Štefánia Kačalková Foto: Vladimír Kampf
Pri výbere školy ste určite nezaváhali.
EK: Chystali sme sa automaticky na prijímačky na Strednú priemyselnú školu elektrotechnickú na ulici Karola Adlera, keďže už vtedy nás zaujímala elektrotechnika a svetlá. Vlastne už od šiesteho ročníka na základnej škole sme začali zbierať svietidlá. Máme jednu z najväčších zbierok starých výbojkových svietidiel pre verejné osvetlenia - zhruba dvetisíc kusov.
Popri strednej škole ste stíhali aj pracovať?
EK: Náš prvý zamestnávateľ bola spoločnosť Siemens, ktorá rekonštruovala verejné osvetlenie. Boli sme aktívni v procese prípravy rekonštrukcie verejného osvetlenia mesta Bratislavy. Už ako osemnásťroční sme mali na starosti okolo šesťdesiat pracovníkov, ktorí rekonštrukciu realizovali. Venovali sme sa viacerým veciam, ako napríklad projekcii, kontrole ľudí na stavbách a bezpečnosti práce, ale aj fyzickej práci, montážam. Výsledkom bola maturitná práca, po ktorej nasledovala štúdia investičného dlhu v oblasti verejného osvetlenia Slovenska. Dodnes sa používa na všetky investičné aktivity, ktoré sa v tejto sfére dejú. Počas pätnástich rokov sa podarilo zrekonštruovať tretinu osvetlenia na Slovensku a vymeniť približne 150-tisíc kusov svietidiel. Riešili sme tiež zariadenia na osvetlenie priechodov pre chodcov, ale aj pevných prekážok na komunikáciách a výmenu stožiarov za bezpečnejšie.
Čo vás doviedlo k podnikaniu v takom mladom veku?
RK: Zapojili sme sa do projektu podnikateľskej organizácie pre mládež Junior Achievement (JA Slovensko), vďaka ktorému som sa naučil prezentovať svoje názory a komunikovať so staršími. Pri obchodných stretnutiach so zákazníkmi si občas spomeniem na stratégie, ktoré sme so spolužiakmi v rámci predmetu vymýšľali, keď sme chceli produkt študentskej spoločnosti presadiť na našom malom školskom trhu. Myslím si, že je to jediný predmet, ktorý v podnikaní stále využívam. A od študentskej firmy to bol už len krôčik k serióznemu podnikaniu v oblasti svetelnej techniky.
Odkiaľ ste mali začiatočný kapitál?
EK: Lightech začal fungovať z našich úspor, čo bolo v tom čase približne 16-tisíc slovenských korún. Bolo to pre nás o to dôležitejšie. Čokoľvek spoločnosť získala, bolo len vďaka práci nás a našich zamestnancov. Trvalo zhruba štyri roky, kým sme sa presťahovali z detskej izby do kancelárskych priestorov.
Potom ste sa dostali na Fakultu informatiky a elektrotechniky STU, čo nie je práve najľahšie štúdium. Ako ste zvládali podnikanie i školu?
RK: Ťažko. Na obchodné stretnutia sme chodili na bicykloch a výhoda bola, že sme vďaka našej podobnosti mohli byť na dvoch miestach naraz. (C) Aj na skúšky sme občas chodili tak, že sme sa vymenili. Samozrejme, že nám na to raz prišli.
EK: Sto percent si vyžadovala firma aj škola. A ešte sme si chceli nájsť čas napríklad na šport. Teraz si to už neviem ani predstaviť, lebo dnešná doba je zložitejšia. Vtedy to však išlo. Od šiestej ráno do deviatej sme behali po stavbách, od pol desiatej sme boli na prednáškach, o jedenástej sme robili skúšku. A na poludnie sme už boli zase na stavbe. Samozrejme, že na všetko sme sa museli aj pripraviť. Musím povedať, že zo začiatku veľa zohrávala aj tolerantnosť ľudí v škole, našej rodiny, ale aj klientov. Školu sme vnímali veľmi pragmaticky. Učili sme sa to, čo sme potrebovali. No a všeobecné predmety ako matematika - pri tých zas boli učitelia fajn a nepotopili nás.
RK: Keď už toho na nás bolo veľa, museli sme nabrať ľudí do firmy. Štúdium na fakulte nebolo také ľahké, ako sme si povodne mysleli. V roku 2004 sme sa rozhodli pribrať prvých zamestnancov. V roku 2006 ich bolo pätnásť, v roku 2009 už tridsať.
Ako máte rozdelené úlohy? Nehádate sa?
RK: My si celkovo rozumieme. Každý máme to svoje. Edo sa venuje osvetľovaniu priemyselných objektov, ciest a verejných priestranstiev či administratívnych budov. Ja sa venujem domom, námestiam a sakrálnym stavbám. Pripravujeme napríklad osvetlenie Bojnického zámku. Je to široký rozsah a každá oblasť má celkom iný prístup. Venujeme sa aj legislatíve v tejto oblasti, energetickým auditom a stavebným dozorom.
Niektorí rozbehnú podnikanie, keď nájdu dieru na trhu. U vás to bolo ako?
EK: Pravdupovediac, my sme sa snažili ten trh vytvárať, najmä pokiaľ ide o vonkajšie osvetlenie. Naštartovať potrebu, aby občania chceli mať kvalitné verejné osvetlenie, aby sa cítili príjemne vo verejných priestoroch - na námestiach, v kostoloch a podobne. Na to reagovali samosprávy a začalo sa o tom viac hovoriť. Podarilo sa nám zrealizovať viacero príkladných projektov, čo pomohlo.
Firmu ste zakladali veľmi mladí, ako vás brali klienti?
RK: Vlastne ani nevieme, ako nás brali. Mali sme však pomerne veľa zákaziek hneď na začiatku. Bolo to najmä preto, že sme už aj pred osemnástkou pracovali v tejto oblasti a ľudia nás poznali. Nemali obavy, že keď nám zadajú zákazku, tak by niečo nevyšlo. Pre nás to bolo veľmi logické pokračovanie predchádzajúcej práce.
Boli ste sebaistí.
RK: Určite. Neboli sme startup, ktorý vie, čo chce, len nevie ako a za čo. My sme presne vedeli čo, ako, za koľko a kedy.
Mali ste konkurenciu?
EK: Áno, v roku 2000 tu bola konkurencia dosť rozsiahla. Trh však fungoval tak, že bol zákazník a dodávateľ. Zákazník nevedel, čo chce, ale dodávateľ presne vedel, čo má na sklade a čoho sa chce zbaviť. Už len z tohto hľadiska to nemohlo dobre fungovať. Priestor pre nás sa začal zásadným spôsobom otvárať. Lebo nejeden zákazník zrazu zistil, že kúpil to, čo nechcel, a dodávateľ konečne predal to, čo nechcel mať na sklade. Začali nás oslovovať veľké spoločnosti, aby sme im poradili, zorientovali ich v tom, čo je správne a čo naozaj potrebujú. Tu sa otváral priestor v oblasti projekcie, teda zodpovedného návrhu hneď na začiatku, ale aj v oblasti poradenstva a kontrol na stavbách.
Laik si osvetlenie predstavuje jednoducho - pekná lampa a dobrá žiarovka. Čo sa v tejto oblasti dnes deje?
EK: Osvetlenie je aj o trendoch. Dnes sa už neupriamuje pozornosť na samotné svietidlo, to je technická súčasť, ktorá tam musí byť, ale dôležitejšie je, ako svetlo funguje v priestore. Väčšinou používame odrazené svetlo, nepriame osvetlenie, alebo takzvané svetelné stromy. Z pohľadu diskrétnosti zabudovania svietidiel sa to diametrálne mení. Svetlo ako také, aj z pohľadu riadenia osvetlenia, je už organickou súčasťou tvorby stavby.
Je to hotová veda.
EK: Už to nie je ani problematika jedného vedného odboru. Projektant osvetľovacích systémov musí byť maximálne rozhľadený, rozumieť dizajnu, vedieť sa vžiť do pocitov ľudí. Mal by vedieť navrhovať - teda mal by byť aj architektom, poznať základy elektrotechniky aj základy stavebníctva. To všetko musí vedieť prepojiť do jedného odboru. Ďalšou nadstavbou sú spôsoby a systémy riadenia, mal by vedieť robiť s počítačmi, niečo si naprogramovať, navrhnúť v počítači. Ide o natoľko komplexnú vednú disciplínu, že človek môže byť kompletne pripravený až za desať či pätnásť rokov fungovania na trhu.
Vychovávate si vo firme takýchto expertov?
RK: Vždy dostaneme tak tretinového odborníka a musíme ho postupne dotvárať na funkčného zamestnanca, ktorý je schopný pracovať na našich projektoch. Dnes máme zastabilizovaných osem odborníkov vrátane nás. Ďalších sedem ľudí pôsobí v príprave zákaziek a v administratíve.
Už by ste mali aj prednášať.
EK: Mali sme tú česť prednášať už ako študenti na vysokej škole, keď bol niektorý náš profesor na péenke. Stále sa však touto otázkou zaoberáme, pretože je nás na Slovensku málo. Oblasť svetelnej techniky trpí nedostatkom kvalifikovaných ľudí. Snažíme sa zúčastňovať na konferenciách, sme súčasťou Slovenskej svetelnotechnickej spoločnosti, ktorá sa zaoberá prípravou odborníkov. Teraz nemáme síce popri podnikaní veľa času, ale je to náš cieľ, aby sme túto oblasť posilnili a naše skúsenosti prezentovali mladým, ktorí prejavia záujem.
Ako ste s firmou prežili ekonomickú krízu v roku 2008?
RK: V našom odbore akoby kríza ani nebola. Svetlo potrebujú všetci. Keď sa na to pozrieme z pohľadu biznisového modelu, obratu a aktivít na trhu, tak stále kontinuálne rastieme. Je to podľa mňa vždy o tom, ako sa firma dokáže prispôsobiť konkrétnym potrebám a situácii na trhu.
EK: Keď bola kríza v oblasti stavebníctva, tak sme dovážali systémy a osvetlenia pre automobily. Vtedy boli veľmi atraktívnym segmentom. Alebo sme navrhovali svietidlá, robili štúdie a analýzy pre verejné osvetlenia. V podstate krízu zažil aj Lightech. Mala pre nás veľmi dôležitý efekt. Dokázali sme nájsť rezervy, miesta, kde sme plytvali. Viacerí naši kolegovia museli odísť, lebo ich práca nebola dosť efektívna. Kríza pre nás znamenala očistu vzťahov, či už pracovných, alebo spoločenských. Ujasnenie si cieľov.
Využívate eurofondy?
RK: V prvom rade sme ich prijímateľmi ako firma. Boli sme úspešní v jednom projekte na obnovu informačných technológií, ktorý nám veľmi pomohol. Zabezpečili sme si nové počítače, tlačiarne, softvér. Okrem toho sme projektanti aj pre verejný sektor a veľa zákaziek, na ktorých robíme, je smerovaných na projekty financované aj z eurofondov.
Aké máte dnes priority?
RK: Začíname doplácať na to, že sme priveľa času venovali práci. Preto dnes už veľmi dôsledne zvažujeme, do ktorých projektov pôjdeme. Musí nám ostať čas na vlastné záujmy, rodinu, šport a iné veci. Rozvoj firmy je síce krásna vec, ale na tomto našom malom trhu človek musí byť stále nachystaný na veľké množstvo aktivít. Naša firma funguje už šestnásty rok a zisťujeme, že pracovať stále šestnásť hodín denne sa nedá. Človek si musí vedieť utriediť priority. Potom to možno bude ešte lepšie fungovať.
A vaše krédo?
EK: Ideme si vlastnou cestou. Nedá sa povedať, že by sme až tak vnímali vplyv konkurencie. Skôr sa snažíme trhový potenciál vytvárať a hľadať inovácie v oblasti svetelnej techniky. Za tým si ideme. Nie sme takí draví, aby sme pôsobili príliš konkurenčne. Je dôležité mať vlastný názor, nejaké skúsenosti a byť neustále v strehu. Pretože doba sa veľmi rýchlo mení, či už v oblasti techniky, spoločenských vzťahov alebo v ktorejkoľvek oblasti. Treba sa snažiť, pracovať na vlastnom rozvoji a prispôsobiť všetko tak, aby ste zabezpečili aj rozvoj pre svojich zamestnancov. Tých my nikdy neberieme iba ako zamestnancov, sú to naši kamaráti. Dbáme na to, aby ich to v našej firme bavilo aspoň tak ako nás.
---
OD ZAČIATKU SME MALI VEĽA ZÁKAZIEK. NAJMÄ PRETO, ŽE UŽ PRED OSEMNÁSTKOU SME PRACOVALI V TEJTO OBLASTI A ĽUDIA NÁS POZNALI
POČAS VYSOKEJ ŠKOLY SME NA OBCHODNÉ STRETNUTIA CHODILI NA BICYKLOCH A VÝHODA BOLA, ŽE SME VĎAKA NAŠEJ PODOBNOSTI MOHLI BYŤ NA DVOCH MIESTACH NARAZ
PROJEKTANT OSVETĽOVACÍCH SYSTÉMOV MUSÍ ROZUMIEŤ DIZAJNU, ELEKTROTECHNIKE I STAVEBNÍCTVU A NAVYŠE SA VEDIEŤ VŽIŤ DO POCITOV ĽUDÍ
KRÍZA PRE NÁS ZNAMENALA OČISTU VZŤAHOV, ČI UŽ PRACOVNÝCH, ALEBO SPOLOČENSKÝCH. UJASNENIE SI CIEĽOV
---
EDUARD A RICHARD KAČÍKOVCI
Vyštudovali na Fakulte informatiky a elektrotechniky STU v Bratislave. Už vo veku 18 rokov založili spoločnosť Lightech, ktorá sa zaoberá svetelnou technikou. Eduard je okrem toho podpredsedom Slovenskej svetelnotechnickej spoločnosti.

 [Profit 07/09/2016]
Autor: Štefánia Kačalková