Zelená strecha má výhody v zime i v lete [SME]

Mestám môžu vegetačné strechy pomôcť zmeniť klímu, ktorá prináša čoraz vyššie teploty
V zastavaných oblastiach dokážu zelené strechy znížiť prehrievanie a pri zrážkach s veľkým množstvom vody zase časť zachytia. Znižujú teda tlak na kanalizačné systémy.
Toľko vegetačných striech s množstvom zelene, ako by ste našli v hlavných mestách Dánska a Nórska, hádam nie je inde na svete. Kodaň a Oslo už dávnejšie prijali zásadu, že všetky strechy v meste majú byť vegetačné, lebo je to pre túto klimatickú oblasť ekologicky a ekonomicky najlepšie riešenie.
„Hlavným trendom v presadzovaní vegetačných striech je zlepšenie režimu odtoku zrážkových vôd v sídlach. Keď padne veľké množstvo zrážok, takéto strechy ich časť zachytia a zvyšná voda odteká pomalšie. To znamená, že sa zníži tlak na kanalizačné systémy a na povrchové komunikácie,“ hovorí profesor Robert Špaček z Ústavu ekologickej a experimentálnej architektúry Fakulty architektúry Slovenskej technickej univerzity v Bratislave. Špaček dodáva, že na takéto strechy je aj príjemnejší pohľad a ich zeleň zlepšuje klímu, ktorá sa mení. Podľa profesora Špačka každé mesto, ktoré o seba dbá, by malo mať vypracovanú adaptačnú stratégiu na zmenu klímy, lebo prehriatie spôsobuje zvýšenie rizika zdravotných ťažkostí a úmrtí nielen starších ľudí. V roku 2014 mali vegetačné strechy, ktoré sa medzi laikmi ujali ako zelené, pribudnúť aj v Bratislave. Hlavná mestská architektka Ingrid Konrad sľubovala, že hlavné mesto bude v lete chladnejšie a v zime teplejšie, lebo niektoré strechy v meste sa mali stať zelenými. Odbremenili by aj zachytávanie zrážkovej vody, lebo v niektorých častiach má mesto veľké problémy so stokovou sieťou. Zlepšiť bratislavskú mikroklímu, aby bolo v Bratislave znesiteľne, mal príspevok z Nórskeho finančného mechanizmu. Zelenou sa mala stať strecha na Domove seniorov v Lamači, ktorá je rovná a veľmi sa prehrieva, čo neprospieva jej obyvateľom. Nestalo sa tak, podobne zelenú strechu nemá ani vyhliadnutá Základná škola s materskou školou Za kasárňou v Novom Meste. V Bratislave zelených striech veľa nemáme, prvá možno významná lastovička bol Rozadol v bratislavskej mestskej časti Ružinov, kde všetky ploché strechy sú vegetačné a dokonca pobytové.
Vyššie náklady s efektom
Vegetačné strechy súvisia s ekologickým povedomím a motiváciou v posledných rokoch je aj zlepšovanie teplotechnických parametrov domu. „Vegetačná strecha v každom prípade znižuje prehrievanie v dome. V niektorých prípadoch bolo motiváciou aj prečisťovanie vzduchu, povedzme v rodinných domoch najmä so šikmými vegetačnými strechami, keď prúdi vzduch do miestností v hornom podlaží, tak sa prečistí cez tú vlhkú vegetáciu. Vtedy sa napríklad znížia nároky na klimatizáciu,“ ozrejmuje profesor Špaček dôvody, prečo sa niektoré strechy zelenajú. Treba však otvorene povedať, že vegetačné strechy prinášajú so sebou aj vyššie náklady. „Ak by sme si vykalkulovali ekonomické problémy, ktoré nám môže spôsobiť prívalový dážď, a odpočítali ich od nákladov na realizáciu vegetačnej strechy, pochopili by sme, že vyššie náklady sa nám časom vrátia,“ vysvetľuje Špaček.
Na šikmé aj ploché strechy
Rozoznávame dva základné princípy zelených striech. Pobytové vegetačné strechy majú nároky na vysokú vrstvu substrátu a zavlažovanie. Pri extenzívnych vegetačných strechách stačí málo substrátu, vegetácia, ktorá prežije dlhodobé sucho a nemusí sa zavlažovať. Je možné dokonca využiť aj špeciálne rohože ako náhradu substrátu. Tie druhé nie sú určené na pobyt, plnia len úlohu reakcie na klimatické zmeny a sú príjemné na pohľad. V zahraničí je celkom bežné, že vegetačné strechy majú domy so šikmou aj plochou strechou. Niektoré majú len zatrávnené plochy, na iných okrem kvetov a kríkov môžu byť aj stromy, ktoré si však vyžadujú väčšiu hrúbku zeminy. Profesor Špaček hovorí, že on by sa nebránil zasadiť na pobytovú strechu napríklad aj jabloň. Parková úprava strechy aj s kvetinami si vyžaduje starostlivosť ako záhrada, treba ju teda kosiť aj zavlažovať.
Urob si sám?
Životnosť vegetačnej strechy závisí od technickej realizácie. „Vyžaduje si okrem vodonepriepustnej vrstvy ešte vrstvu zabraňujúcu prerastaniu koreňov, ktoré by mohli preraziť izoláciu. To by bol pre strechu fatálny problém. Pokiaľ sa všetko urobí technicky dokonale, tak zachováme bežnú periódu 20 rokov na údržbové cykly,“ ozrejmuje Špaček. Profesor Špaček neodporúča, aby sa domáci majstri sami púšťali do vegetačnej strechy. „Ja som zástancom názoru, že sám si človek môže zarámovať a zavesiť v miestnosti obraz na stenu. Pri riešeniach spojených s intaktnosťou stavby majú nastúpiť odborníci,“ vraví architekt. Jarmila Horáková
Výhody zelenej strechy
má termoizolačné vlastnosti, najmä proti prehrievaniu,
pôsobí ako akustická izolácia,
funguje ako biofilter,
zadržiava vodu,
chráni strechu pred vonkajšími vplyvmi, ako sú krupobitie, UV žiarenie a podobne.