Zelení pretekári [Plus 7 dní ]

Študenti vyrábajú štvrtú elektrickú formulu. Derie sa na popredné svetové priečky
Väčšina svetových univerzít sa tímami Formula Student chváli. Patria do výkladnej skrine ich priestorov a stroje, ktoré vysokoškoláci vyrobili, majú svoje miesto vo vstupných halách. Mladí konštruktéri disponujú miliónovými rozpočtami a mnohí majú vďaka tomu zaistenú profesionálnu kariéru. Len v Nemecku sa počet škôl, kde vyvíjajú pretekárske automobily, blíži k stovke. U nás sú len dva tímy. Jeden z nich - STUBA Green Team - sídli v suteréne Slovenskej technickej univerzity v Bratislave. Tu dvadsaťčlenná partia strojárov, elektrikárov i ekonómov trávi voľný čas, aby stvorila vozidlo, ktoré môže prezentovať na svetových okruhoch. Napriek obmedzeným prostriedkom porážajú konkurentov s dlhoročnou tradíciou a so silnými sponzormi. Nefňukajú. Tvrdia, že vďaka tomu sa naučia oveľa viac a dokážu vyrobiť aj súčiastky, pri ktorých by tí bohatší bez pomoci firiem zostali bezradní. Vystačia s málom: S členmi zeleného tímu sa stretávame v priestrannej miestnosti, kde stojí ich najnovší model. Formula, s ktorou chcú zabodovať na augustových súťažiach v Hradci Králové a Györi. Budú mať proti sebe jazdcov zo sedemnástich krajín vrátane tých najlepších, ktorých stroje presahujú miliónovú hodnotu. Slovenský nevyšiel v komponentoch ani na stotisíc. Aj tak si veria. Veď v Barcelone skončili štvrtí v časovke, čo aj sami komisári a technici z Formuly 1 považovali za zázrak. ,,S elektrickými motormi sme začali pracovať, len čo túto kategóriu spustili," hovorí mechanik a jazdec Miro Šujak. ,,Patrili sme k priekopníkom a hneď sme získali prvé miesto za najefektívnejšie využité zdroje v kategórii Cost Award v Hockenheime." Green Team dokončuje už štvrtú formulu a hoci sa v dynamických disciplínach umiestňujú tesne pod medailovými pozíciami, k najvyšším priečkam im pár krokov chýba. Je to opäť o peniazoch - o ľahšej a pevnejšej konštrukcii, o kvalitnejších technológiách, drahších materiáloch. S každým novým strojom sa však posúvajú dopredu. ,,Na začiatku sme mali veľké a ťažké batérie," spomína Miro. ,,Znižovali sme všetko, čo šlo. Zdroj energie, rozmery... V porovnaní s prvým modelom sme išli dolu o deväťdesiat kilogramov a zvýšili výkon takmer o päťdesiat kilowattov." Stále vychytávajú chybičky, dokonca uvažujú o výrobe vlastného elektromotora, čím by boli asi unikátom medzi študentskými konštruktérmi. Už teraz sa stáva, že zástupcovia sponzorských spoločností sú prekvapení, čo všetko dokážu urobiť bez dodávateľských firiem. ,,Finančne na tom nie sme najhoršie," hovorí ekonómka Emília Súlovcová. Má na starosti propagáciu. Vybavuje si niekoľko úsmevných situácií. Napríklad africký tím investoval všetky peniaze do výroby a prepravy vozidla do Európy, ale nakoniec celoročné dielo musel nechať v depe, lebo už nemal na cestu späť. Pretekári z Ázie zas poskladali formulu zo súčiastok z vrakoviska. Vrátane kolies z osobného auta. ,,Keď to sponzori súťaže videli, zalomili rukami a dali im štyri reklamné pneumatiky." Prvoradé je auto: Štvorica jazdcov Green Teamu miluje motory, silu a rýchlosť. Ich schopnosti však nie sú v tejto súťaži prvoradé. Ide o výsledný produkt, o jeho prednosti, o to, čo študenti dokázali, za počítačmi i v dielni, skonštruovať. O prenesenie teórie do praxe. Aj to je dôvod, prečo si za volant nesmú sadnúť profesionáli a rovnaký model sa na konkrétnom okruhu smie objaviť len raz. ,,Pravidelne trénujeme, najmä na motokárach, ale učíme sa hlavne zodpovednosti," vysvetľuje jazdec Peter Murárik. ,,Stotisíc eur je veľa, k tomu prirátajte desaťtisíce hodín práce. Ak auto poškodíme, náhradné nám nikto nedá a môžeme prísť o šancu predviesť to, na čom sme rok robili." Vstupenka medzi špičku: Neraz strávia v dielni celé noci. Musia zvládnuť proces, ktorý si vyžaduje všetok voľný čas. Veď stavajú prakticky z ničoho. Na začiatku je len idea, čo by vlastne chceli, potom návrhy, výkresy, 3D modely v počítačoch, konštrukcia, boj s vylepšovaním každej maličkosti. Je to o nervy. Niekedy sa dokážu pohádať aj na tom, či pod skrutku dať podložku, alebo nie. Nič nesmie byť dielom náhody. Pred športovými komisármi, medzi ktorými sú neraz profesionáli z najznámejších tímov Formuly 1, obhajujú výber materiálu, komponentov, tvar vozidla i vynaložené investície. Svoje dielo musia dokonale poznať. Možno preto automobilové firmy radšej prijmú mladých technikov z tejto súťaže než ľudí s diplomom z prestížnych univerzít. Na každom podujatí sú lovci talentov a vyberajú najlepších. ,,Dá sa povedať, že z našich aktívnych členov sa v brandži neuplatní len ten, kto naozaj nechce," zhodujú sa. ,,Slušná ponuka je totiž aj u nás." Prvoradá je bezpečnosť: Rýchlosť na pretekoch nebýva veľká. Hoci formuly môžu dosiahnuť aj dvestopäťdesiatku, na technických tratiach plných zákrut sa jazdí ani nie deväťdesiatkou. Aj batéria je nastavená čo najúspornejšie, aby zvládla požadovaný dojazd dvadsaťdva kilometrov. Dôležitá je skôr sila motora, zrýchlenie. Náš stroj vystrelí z nuly na stovku za 3,9 sekundy. Napriek obmedzeniam, bezpečnostným opatreniam, technickým požiadavkám a päťnásobnej kontrole pred pretekmi vzniknú občas krkolomné situácie. Raz odletí koleso, vozidlá sa dostanú do kolízie, vznieti sa preťažená batéria. Preto je jednou z požiadaviek schopnosť opustiť kokpit do piatich sekúnd. ,,Pamätám si však prípad, keď jazdec vyskočil z horiaceho monopostu za sekundu. Bez toho, aby sa odpútaval či vysadil volant. Nikto nevie, ako to dokázal," smeje sa Emília. Budúcnosť v elektrine?: Hoci prvé auto bolo poháňané elektrinou a dosahovalo lepšie parametre ako tie so spaľovacími motormi, vývoj sa uberal iným smerom. Ďalší zelený pretekár, Peter Lajcha, si myslí, že vtedy vyhral lobing ropných spoločností. ,,Navyše sa jazdilo na petrolej, svietiplyn, zmesi dostupné aj v lekárňach," dodáva. Za všetko však naftári nemôžu. Fakt je, že súčasné batérie potrebujú materiály, ktoré sú drahé a je ich nedostatok. Predovšetkým lítium. Ani automobilky sa do vývoja elektromobilov nehrnú. Chcú vytrieskať zo súčasných modelov, čo sa dá. Aj keby začali so sériovou výrobou, pretože už dnes sú dostupné vozidlá s dojazdom až päťsto kilometrov, vyšli by zákazníka trikrát drahšie, ako tie so spaľovacími motormi. ,,Už v roku 2002 vyrobili v General Motors stovku testovacích elektrovozidiel," hovorí bývalý kapitán Green Teamu Jano Mészáros. ,,Reakcia zákazníkov ich zrejme zaskočila. Ľudia boli ochotní dať i milión dolárov, vytváral sa poradovník. Výrobcom došlo, že zmena koncepcie by mohla uškodiť ich obchodom, a elektromobil sa z ponuky stratil." Vývoj však ide nezadržateľne napred. V Spojených štátoch dostávajú záujemcovia o autá na elektrinu štátne dotácie a daňové úľavy a napríklad Tesla Motors sľubuje, že o dva roky rozbehne výrobnú linku, kde budú vyrábať vozidlá len za osemtisíc eur. A možno aj STUBA Green Team sa podpíše pod vývoj motora, ktorý dobyje motoristické trhy. ,,Iná vec je, či tento trend bude mať skutočne taký pozitívny vplyv na životné prostredie, ako sa to prezentuje," dodáva Jano. ,,Nie je totiž taký veľký rozdiel, či sa ropa spáli v autách, alebo v elektrárňach. Možno, keby sme mali doma slnečné kolektory. Potom by sme nielenže jazdili ekologicky, ale navyše zadarmo."
PETER GALAN
Circuit de Catalunya: Peter Murárik pred ,,šprintom" na 75 metrov. Skončil piaty. V Barcelone získal slovenský tím i štvrté miesto v disciplíne Autocross.
Green Team a jeho dielo: Časť technických nadšencov pri poslednom modeli svojej formuly. Zatiaľ len na dvore univerzity.
Batery box: Aby formula odjazdila 25 kilometrov, treba 216 lítiovo-polymérových batériových článkov.