Zimný prístav láka developerov, architekti chcú otvoriť jeho pamiatky [etrend.sk]

Centrum Bratislavy sa výrazne rozrastie a konečne naplno využije potenciál Dunaja, nábrežná promenáda sa bude tiahnuť od Karloveskej zátoky až po Prístavný most. Takúto víziu vyslovil pred štrnástimi rokmi vtedajší primátor hlavného mesta Andrej Ďurkovský. Mesto v spolupráci s developermi chcelo kombináciou bývania, kancelárií a zábavy zabezpečiť nábrežiu život vo dne v noci.
Kým vtedy plánované projekty ako River Park a Eurovea už stoja a ďalšie časti nábrežia, vrátane územia v Petržalke, developeri kreslia a plánujú, Zimný prístav zostáva zatiaľ zdanlivo bokom a postupne chátra. Hlavným dôvodom je, že štát stále počíta s jeho využitím pre dunajskú plavbu. O budúcnosti cenného územia však treba začať hovoriť už teraz, upozorňujú mladí architekti Katarína Mackovičová a Martin Dubiny, doktorandi Ústavu manažmentu a Fakulty architektúry Slovenskej technickej univerzity, ktorí spracovali návrhy oživenia častí prístavu.

Pozrite si, ako vyzerá Zimný prístav v súčasnosti a návrhy mladých architektov na premenu niektorých častí.
Už spomínaný bývalý primátor, po ktorom zostalo v Bratislave viacero pochybných projektov od predraženého zimného štadióna po doteraz zamrznutú Hlavnú stanicu, si predstavoval budúcnosť Zimného prístavu ako polyfunkčnú štvrť, ktorá by nadviazala na mohutnú výstavbu medzi Starým mostom a Apollom. Územie s rozlohou 145 hektárov by sa podľa rôznych úvah, ktoré sa objavujú dodnes, mohlo premeniť na mestskú štvrť v štýle hamburského HafenCity, londýnskych Docklands či „štrasburskej Eurovey“ Rivetoile.

Dva bazény a päť pamiatok
Zimný prístav patrí k posledným pozostatkom priemyselnej histórie Bratislavy. Je najstaršou zo súčasných troch častí Nákladného prístavu Bratislava, stavať sa začal v roku 1897. Okrem dvoch pôvodných bazénov na zimovanie a opravu lodí, situovaných západne od Prístavného mosta, sa tu zachovali aj ďalšie cenné objekty.
V minulosti sa lodné stavby asanovali a žeriavy či plavidlá po vyradení z prevádzky zošrotovali. Päť objektov v Zimnom prístave však už bolo vyhlásených za národné kultúrne pamiatky. Najväčší potenciál využitia má Dom lodníkov pripomínajúci architektúru lode zaobleným tvarom, pozorovacou vežou a kruhovou vstupnou halou s dekoráciou podlahy evokujúcou kompas. Postavený bol v rokoch 1940 – 1942 v štýle funkcionalizmu podľa návrhu architekta Júliusa Lehockého. Slúžil ako jedáleň, ubytovanie lodných posádok a kancelárie.
Najstaršou dochovanou stavbou je prečerpávacia stanica v štýle novorenesancie z rokov 1904 – 1905. Ďalšími pamiatkami sú remorkér Šturec a lodná dielňa s lodným výťahom z 30. rokov minulého storočia s unikátnym technickým riešením, ktoré je dodnes plne funkčné. Mimo súčasného prístavného areálu je pamiatkou ešte Sklad č. 7 zrekonštruovaný počas výstavby Eurovey.

Prioritná infraštruktúra
Výstavba na mieste bývalých tovární Cvernovka, Kablo, Gumon, Apolka či teplární sa pomaly tlačí smerom k zimnému prístavu v podobe projektov ako Zwirn, Twin City, Sky Park, Klingerka a Eurovea City. Pred dvomi rokmi informoval denník Sme o štúdii premeny Zimného prístavu na zmiešanú štvrť s prístavom pre jachty, ktorú pripravil architektonický ateliér JANREVAJ Design na objednávku skupiny zahraničných investorov.
Vlani zas všetkých zaskočili HB Reavis a J&T Real Estate, keď do žiadostí o osvedčenie o štatúte významných investícií pre projekty v lokalite nového centra Bratislavy pri Dunaji zahrnuli aj pozemky pod prístavom.
Pozemky vlastní spoločnosť Verejné prístavy a prenajíma si ich Slovenská plavba a prístavy. Vzťahuje sa na ne špeciálny právny režim prioritného investičného majetku, ktorý nie je možné predať ani previesť do vlastníctva iných subjektov, nepodlieha ani exekúcii či konkurzu. Slovensko tiež musí plniť medzinárodné dohody v oblasti riečnej a námornej dopravy.
Štát tak naďalej počíta s rozvojom prístavu. „Funkcia Zimného prístavu ako ochranného útulku pre plavidlá v čase nepriaznivých plavebných podmienok musí byť zachovaná,“ píše sa v poslednej Hodnotiacej správe o stave plnenia koncepcie rozvoja verejných prístavov na Slovensku z roku 2014.
Správa zároveň dodáva, že časť územia by mohla byť polyfunkčne transformovaná „so zreteľom na poskytnutie priestoru pre osobnú lodnú dopravu, najmä vytvorením nových možností pre obsluhu kajutových lodí, ale aj vhodných prístavísk pre návštevníkov mesta používajúcich malé rekreačné plavidlá“.

Prístavná štvrť
Ak chceme, aby v budúcnosti v Bratislave bolo možné obdivovať novú mestskú štvrť inšpirovanú bohatou históriou jej prístavu, tak teraz stojíme na začiatku, v bode, keď sa rodia idey, snažia sa zamerať pozornosť na Zimný prístav doktorandi STU.
„Nová mestská architektúra môže komunikovať s jeho zachovanými vodnými plochami, technickými dielňami a s architektúrou, ktorá viac ako jeden a štvrť storočia prispievala a prispieva k bohatstvu mesta a jeho obyvateľov. Víziou je, aby územie prístavu v bezprostrednom dotyku s európskou veľriekou pôsobilo v budúcnosti neopakovateľne autenticky až ikonicky. Hovoríme o vízii možno 10 i viac rokov, pretože Bratislava prístav potrebuje a nie je ho možné len tak presunúť,“ myslí si M. Dubiny.
Mladí architekti zozbierali niekoľko inšpiratívnych príkladov z európskych metropol. V londýnskych Docklands boli prístavné sklady premenené na obytné domy a medzi nimi zostali zachované vedľajšie ramená rieky. Vo francúzskom Štrasburgu je dnes v jednej z prístavných budov univerzita, z bývalého skladu je apartmánový dom. Zachované zostali žeriavy, ktoré sú znakom mesta a v noci sú nasvietené. Podobne je to aj v HafenCity v Hamburgu.
„Aj Bratislava má viacero možností, ako sa k územiu postaviť. Nie všetky funkcie majú šancu stať sa súčasťou novej mestskej štruktúry. Napríklad prípadný investor by ťažko súhlasil so zachovaním skládky uhlia či prečerpávacej stanice olejov. Cestou je v budúcnosti transformovať nákladný prístav na osobný, na prístavisko malých plavidiel a zachovať napríklad funkcie prekladiska či zimovania lodí, pretože tu voda v zime nezamŕza,“ vysvetľuje K. Mackovičová.
Poukazuje tak na rozpor, že ide o jeden z najlukratívnejších pozemkov v Bratislave vďaka polohe na rieke a v blízkosti centra, zároveň však veľmi náročný na premenu. Prestavba a čistenie bazénov by si vyžadovali vysokú investíciu a skúsenosti s podobným typom projektu.

Oživenie môže byť rýchle
Doktorandi sa vo svojich prácach venovali nielen skúmaniu Zimného prístavu a zdokumentovaniu jeho hodnôt, ale navrhli aj možné využitie a sprístupnenie národných kultúrnych pamiatok verejnosti. Objekty potrebujú rekonštrukciu a verejnosť sa k nim dnes dostane len pri výnimočných príležitostiach.
K. Mackovičová riešila využitie Domu lodníkov ako ubytovacieho zariadenia s menším múzeom o živote lodníkov. Zároveň navrhla možné využitie priestoru medzi Južným bazénom a Dunajom, kde v nadväznosti na Dom lodníkov vložila rôzne aktivity ako zastávku lodnej dopravy, kaviareň a obchod pre vodné športy a promenádu v línii železničnej koľaje s prepojením do Eurovey.
M. Dubiny sa venoval časti pri zjazde z Mosta Apollo s Lodnou halou, lodným výťahom a remorkérom Šturec, ktoré navrhuje premeniť na Múzeum vodnej dopravy. „Nové funkčné využitie objektov bolo podmienené zachovaním prístavnej infraštruktúry a fungovania prístavného južného bazéna,“ opisuje autor.
V rámci urbanistickej štúdie navrhol prestrešenie lodného výťahu, doriešil vstupy do územia a prepojenie na mestskú hromadnú dopravu a železničnú osobnú dopravu. V južnom bazéne prístavné plochy určené pre zimovanie nákladných lodí prispôsobil tak, aby mohli spoločne slúžiť i na kotvenie malých plavidiel.
„Urbanisticko-architektonická štúdia bola prvou overovacou štúdiou z hľadiska ochrany priemyselného dedičstva. Išlo o overenie, či by bolo možné existujúce prístavné objekty využiť pri prípadnom ďalšom rozvoji územia pre priemysel či rozvoj mesta so zachovaním odkazu jednej významnej éry Bratislavy. Zároveň, či je možné poskytnúť nový priestor pre obyvateľov a návštevníkov Bratislavy v blízkosti nábrežia Dunaja,“ vysvetľuje M. Dubiny.

Z histórie prístavu
Dunaj v Bratislave mal do roku 1800 úplnú voľnosť, pravidelné záplavy na jar a kopenie ľadu v zime však iniciovali postupné regulovanie rieky a vybudovanie pevného nábrežia.
Na konci 19. storočia sa prístav rozprestieral najmä nad dnešným Starým mostom, postupne sa rozširoval k dnešnému Prístavnému mostu práve o zimnú časť.
Počas 1. ČSR prikladali stavitelia prístavu veľký význam pre rozvoj priemyslu, tzv. Palócziho zastavovací plán pre Bratislavu uvažoval dokonca s vybudovaním umelého kanála z prístavu až po najvzdialenejšiu fabriku Dynamitku. V prístave pribúdali stavby, napr. Sklad č. 7 – prvá poschodová budova skladu s významnými architektonickými kvalitami.
V prístave sa v rokoch 1921 až 1942 konali tzv. Orientálne veľtrhy. Prvého ročníka sa zúčastnilo 154-tisíc vystavovateľov, o polovicu viac ako mala v tom čase Bratislava obyvateľov. Územie bolo významnou priemyselnou zónou s fabrikami ako Cvernovka, Gumon, Kablo, rafinéria Apollo, Bratislavské automobilové závody a iné, prezývaná bola aj ako priemyselná zóna „Mlynské Nivy“.
V 60.rokoch 20. storočia pribúdajú úvahy premeniť nábrežie v meste na reprezentatívnu promenádu, s jej budovaním sa začalo najskôr od Nám. Ľ. Štúra smerom na západ. V časti prístavu v centre mesta vznikol v roku 1967 osobný prístav.
Vybudovaním novostavby SND a Eurovey sa promenáda a výstavba mestských štvrtí priblížila k dnešnému Zimnému prístavu, objavili sa snahy ochrániť aspoň niektoré stavby ako pamiatky.

https://reality.etrend.sk/komercne-nehnutelnosti/zimny-pristav-laka-developerov-architekti-chcu-otvorit-jeho-pamiatky.html