Zmeny elektrochemickej odozvy histónov H1 A H3 na orťutovej elektróde [vedanadosah.sk]

Históny sú nízkomolekulárne proteíny interagujúce s DNA a inými proteínmi za vzniku chromatínu. Výskum histónov je dôležitý z hľadiska epigenetiky v súvislosti s rakovinovými bunkami. Využitie nových metód, ako sú elektrochemické metódy, môže prispieť k lepšiemu pochopeniu správania histónov a ich interakcii s DNA. Uvádzajú to vo svojej práci Zmeny elektrochemickej odozvy histónov H1 A H3 na orťutovej elektróde autori Eva Melníková a Miroslav Gál z Oddelenia anorganickej technológie, Fakulta chemickej a potravinárskej technológie, Slovenská technická univerzita v Bratislave a tiež Veronika Ostatná, Biofyzikální ústav, Akademie věd České republiky.
„Elektrochemicky môžeme sledovať katalytickú reakciu vylučovania vodíka, tzv. pík H, ktorú ako proteíny poskytujú. Pomocou metodík chronopotenciometrie konštantným prúdom a elektrochemickej impedančnej spektroskopie sme sledovali zmeny píku H medzi jednotlivými histónmi.“
Eva Melníková ďalej priblížila, že cieľom tejto práce bolo porovnať správanie sa dvoch proteínov (histónov) vzhľadom na ich odlišnú štruktúru a funkciu pomocou dvoch elektrochemických metodík. „Ak pochopíme správanie sa týchto, v princípe jednoduchých proteínov, môžeme tieto poznatky analogicky aplikovať na zložitejšie systémy (ako interakcie proteínov medzi sebou alebo interakcie proteín – DNA, ktorých charakterizácia v súčasnosti predstavuje veľký problém).“
Poznatky o správaní týchto proteínov by podľa nej mohli v budúcnosti prispieť k vývoju nových analytických metodík pre charakterizáciu proteínov a tiež nemožno vylúčiť aplikáciu v biomedicíne na diagnostické účely. „Zatiaľ však ide len o základný výskum a je potrebné ďalej rozpracovať túto problematiku, aby bolo možné využitie v praxi.“
V závere svojej práce autori uviedli, že histón H1 vykazoval vyššiu stabilitu počas meraní a jeho pík H sa objavoval pri zápornejších potenciáloch oproti H3. Naproti tomu histón H3, ktorý obsahuje vo svojej molekule cysteín, poskytoval podľa nich pík pri pozitívnejších potenciáloch. „Metódou elektrochemickej impedančnej spektroskopie sme zistili, aké elektrochemické deje majú v rôznych štádiách vývoja reakcie dominantný vplyv. Analýzou výsledkov oboch metodík sme došli k záveru, že históny H1 a H3 vykazujú rozdielne správanie sa na ortuťovej elektróde v závislosti na experimentálnych podmienkach.“
Príspevok vyšiel v zborníku celoslovenskej Študentskej vedeckej konferencie s medzinárodnou účasťou s názvom Chémia a technológie pre život, organizovanej v priestoroch Fakulty chemickej a potravinárskej technológie STU v Bratislave dňa 7. 11. 2018, pričom išlo o okrúhly, 20. ročník.
Študentská vedecká konferencia sa konala v odbore chémia a chemická a potravinárska technológia. Išlo o príležitosť pre študentov 1. stupňa (bakalárskeho) a 2. stupňa (inžinierskeho) vysokoškolského štúdia súťažne prezentovať vedecké a odborné práce. Najlepšie práce v jednotlivých sekciách boli odmenené.

http://vedanadosah.cvtisr.sk/zmeny-elektrochemickej-odozvy-histonov-h1-a-h3-na-ortutovej-elektrode