Zodpovednosť je pri podnikaní konkurenčnou výhodou [Pravda]

Zodpovedné podnikanie si získava čoraz väčšiu pozornosť aj na Slovensku. Zástupcovia štátnej sféry, neziskového a podnikateľského sektora sa stretli, aby spolu diskutovali o najnovších trendoch a vývoji situácie v oblasti CSR.
Aký je váš vzťah k téme CSR a ako sa v tejto oblasti profesionálne angažujete?
F. K.: S touto témou sme začali výraznejšie pracovať v roku 2009, keď sme v spolupráci s Ekonomickou univerzitou a slovenskou pobočkou UNDP vytvorili dokument s názvom Podpora spoločensky zodpovedného podnikania na Slovensku. Od roku 2012 spolu s Alexandrou Záni pracujeme na vytvorení priestoru pre túto tému v rámci štátu. V súčasnosti je pre nás prioritou príprava Národného akčného plánu CSR.
A. Z.: Tejto téme sa venujem od roku 2010, keď som bola za Slovenskú republiku nominovaná do expertnej skupiny High Level Group on CSR v Bruseli. Podpora tejto témy zo strany štátu je veľmi dôležitá. Nehovorí o tom už iba Európska komisia, ale aj iné európske orgány, ako aj OECD. V ostatnom čase to zdôrazňuje dokonca aj Svetová banka. Preto sa snažíme na ministerstve práce podnikať kroky vedúce k vytvoreniu a realizácii akčného plánu.
B. H.: V Business Leaders Forum združujeme spoločnosti, ktoré prijali záväzok podnikať zodpovedne. Našou víziou je mať prosperujúce Slovensko za podmienky trvalej udržatelhosti. Preto sa snažíme, aby téma zodpovedného podnikania nebola iba „mejkapom". Našou stratégiou je ísť do oblasti denného rozhodovania firmy. Umožňujeme firmám prístup k praktickým informáciám o zodpovednom podnikaní organizovaním seminárov, workshopov a na ich základe vytvárame pre slovenské firmy aj odporúčania.
R. R.: Univerzity majú tri poslania - vzdelávanie, výskum, a tou treťou je priame pôsobenie na rozvoj spoločnosti. Keďže sme technická univerzita, máme blízko k podnikaniu a našich študentov sa snažíme motivovať, aby začali podnikať a aby vytvárali nové podnikateľské príležitosti. Doposiaľ sme v podnikateľskom technologickom inkubátore pomohli založiť približne 45 podnikov. Takto chápeme pridanú hodnotu vzdelávania - tí, ktorí niečo od spoločnosti dostali, by jej to mali vrátiť.
Z. V.: CSR vnímame najmä ako sociálnu hodnotu. Na základe tejto sú tvorené aj naše CSR programy. Medzi hlavné oblasti, na ktoré sa sústreďujeme, patria zdravie a zdravý životný štýl, vzdelávanie a životné prostredie. Prostredníctvom našich CSR aktivít reagujeme na okolie, no navyše sa aktívne snažíme prispievať k celospoločenským zmenám. Ekonomický význam CSR je u nás až na druhom mieste.
Ako vlastne môžeme chápať zodpovedné podnikanie? Väčšina z nás si pod týmto názvom predstaví finančné príspevky firiem na rôzne projekty či charitatívne činnosti.
B. H.: Súčasťou zodpovedného podnikania je aj zodpovednosť voči komunite, ktorá sa prejavuje v darcovstve firmy. Je to tzv. „americký model" keď firmu chápeme ako dobrého suseda, ktorý sa realizuje vo svojom okolí. Je prirodzené, že aj na Slovensku CSR začínala zodpovednosťou voči komunite. Firmy si uvedomovali, že majú voči komunite záväzok. Európsky model, ktorý sa díva aj na to, „akým spôsobom som peniaze získal", zvažuje svoju zodpovednosť aj vo vzťahu k zákazníkom, konkurencii, dodávateľom, zamestnancom, životnému prostrediu, produktu a správaniu sa na trhu. Z hľadiska manažmentu je pre firmy podstatne náročnejší, no pre spoločnosť je oveľa prospešnejší.
Z. V.: Zodpovedný zamestnávateľ by mal byť najmä zodpovedným hospodárom. Azodpovedný hospodár je ten, ktorý uvažuje dlhodobo a nemyslí len na aktuálny a krátkodobý prospech. Načúva svojim zamestnancom, ich potrebám a požiadavkám, a aj ich realizuje. Sústreďuje sa na miestnu komunitu a životné prostredie. V neposlednom rade sú pre neho dôležité aj korektné vzťahy s dodávateľmi.
Prečo je CSR z hľadiska štátu aj podnikov prínosné? Ako hodnotíte vnímanie tejto témy verejnosťou?
F. K.: Zodpovednosť firiem a organizácií je prínosom pre obe strany. Je mnoho argumentov, prečo by sme tento koncept mali uplatňovať - napríklad už len kvalita tovarov a služieb. Práve preto potrebujeme pre túto problematiku podporný rámec a takisto medializáciu v mienkotvorných médiách A. Z.: Na Slovensku bojujeme s mnohými problémami vrátane obrovskej nezamestnanosti. Bohužiaľ si dostatočne neuvedomujeme, že keď budeme mať stabilné zodpovedné firmy a keď zamestnanci budú spokojní a budú vytvárať zisky, je to krok aj k tomu, aby sme bojovali i s týmito základnými problémami.
B. H.: Pomaly, ale isto sa aj u nás táto téma stáva čoraz zaujímavejšou nielen pre firmy, ale i pre verejnosť. Na rozdiel od napr. Anglicka však u nás zatiaľ chýba tlak spotrebiteľov na firmy, aby boli zodpovedné.
R. R.: Je to dlhodobý proces zrenia spoločnosti a podnikateľskej sféry. Ak však firmy pochopia, že zodpovednosť je pri podnikaní konkurenčnou výhodou, táto téma bude napredovať.
Jednou z najdôležitejších podmienok úspešnosti našej ekonomiky je efektívne vzdelávanie. Aj preto je vzdelávanie v rôznych formách podporované i firmami. Aké je miesto vzdelávania v rámci CSR?
R. R.:Dnes máme 60% populácie na vysokých školách. To je veľmi veľké číslo. Súčasne zaostávame v uplatnení stredoškolákov na trhu práce a máme vysokú nezamestnanosť. Preto potrebujeme vzdelávanie urobiť flexibilnejším, nasmerovať mladých ľudí na oblasti žiadané na trhu práce. Donedávna sme mali pri podnikoch učňovky. Dnes tomu hovoríme duálne vzdelávanie. Podniky musia školám špecifikovať svoje potreby a pomôcť presvedčiť mladých ľudí, aby išli študovať disciplíny, ktoré budú potrebné.
Z. V.: dm má vlastný vzdelávací systém na viacerých úrovniach. Ako jediný retailista na Slovensku máme zavedený plnohodnotný duálny systém vzdelávania, kolegom a kolegyniam dopĺňame chýbajúce odborné vzdelanie súvisiace s naším sortimentom, vedúcich praravníkov podporujeme pri vedení ľudí a pod. Ročne investujeme do vzdelávania státísíce eur, ktorými do veľkej miery suplujeme štát.
Európska komisia nám odporúčala prijať Národný akčný plán pre zodpovedné podnikanie. Zatiaľ ho nemáme, na rozdiel od Českej republiky, kde majú zodpovedné firmy aj rôzne stimuly. Akú konkrétnu podporu môžeme očakávať na Slovensku, ak bude akčný plán prijatý?
Z. V.: Podpora zo štátnej sféry je momentálne rninirnálna a iba proklamovaná. S priamou motiváciou zo strany štátnej správy som sa reálne nestretla. Skôr pociťujeme znižovanie možností na podporu, podnikateľorn sa zvyšuje administratívna záťaž. Je potrebné si uvedomiť, že ak na Slovensku nebude funkčný kvalitný tretí sektor, tak ani firmy nebudú mať cez koho a ako zodpovedne podporovať svoju komunitu a tento reťazec sa naruší.
B. H.: Mohli by sme sa inšpirovať napríklad fungovaním v severských krajinách. Spoločnosti, ktoré sú aktívne v jednotlivých oblastiach CSR, sú prizývané do verejného obstarávania. Alebo sa do verejného obstarávania môže prihlásiť iba firma, ktorá spĺňa určité špecifické podmienky. Napríklad zamestnáva 5 % ľudí vo veku 50+ alebo podporuje diverzitu iným spôsobom. Samozrejme, môžu to byť aj ďalšie zvýhodnenia ako daňové odpisy a pod.
R. R.: Zrejme to bude celá sada nástrojov. To, čo pozorujeme je, že je lepšie, ak štát uplatňuje nepriamu stimuláciu. Dôležitým krokom bude určite aj osveta a zrozumiteľné sprostredkovanie tejto témy smerom k verejnosti.
Lenka Krištofova
Bc. Zuzana Vinklerová DM Drogerie Markt
Mgr. František Kočan Ministerstvo hospodárstva
Ing. Beáta Hlavčáková Nadácia Pontis
JUDr. Alexandra Záni Ministerstvo práce, soc. vecí a rodiny
prof. Ing. Robert Redhammer, PhD. Slovenská technická univerzita v Bratislave