Zrušiť nekvalitné školy, to by chcelo veľkú guráž [Denník N]

Zrušiť nekvalitné školy, to by chcelo veľkú guráž

[Denník N 30/12/2015]

https://dennikn.sk/326453/sef-slovenskej-technickej-univerzity-aj-moja-dcera-studuje-slovensku/

Autor: VERONIKA FOLENTOVÁ
Strana: 16

Zrušiť nekvalitné školy, to by chcelo veľkú guráž
Text:
Rektor STU Robert Redhammer nepovažuje slovenské vysoké školy za zlé, zároveň si myslí, že ich je vzhľadom na počet študentov príliš veľa
Slovenská technická univerzita je drahá najväčšia univerzita na Slovensku a objavuje sa v medzinárodných rebríčkoch. Jej rektor ROBERT REDHAMMER hovorí, že vysokých škôl máme priveľa.
Sú naše vysoké školy kvalitné?
Sú aj dobré, aj horšie. Sú rôzne. Aj v USA máte školy, ktoré sú top vo svetových rebríčkoch, ale sú školy, kde si dokážete kúpiť titul a nemusíte ani odísť z domu. Náš rozptyl v kvalite vysokých škôl je omnoho menší ako v USA. To znamená, že nemáme ani svetovo najlepšie školy, ale ani najhoršie.
A ktoré sú najlepšie a ktoré najhoršie školy u nás?
Najlepšia je Slovenská technická univerzita (smiech). Ale vážne - je tu zopár škôl, za ktoré sa nemusíme hanbiť. Dôležité je, čo beriete ako kvalitu.
Môže to byť výskum či nezamestnanosť absolventov.
A už máte dva rôzne parametre. Začnime nezamestnanosťou absolventov. Absolventi vysokých škôl sa na Slovensku všetci do šiestich mesiacov zamestnajú.
Ale často pracujú na stredoškolských pozíciách.
To je druhá vec, ale sú zamestnaní. Vezmite si priemer - viac ako desať percent ľudí je bez práce. Ale u absolventov vysokých škôl je to omnoho nižšie číslo. Vysoké školy plnia úlohu zamestnanosti perfektne. Že niektorí ľudia potom nepracujú v odbore, je druhá vec.
Je správne, aby ľudia s diplomom pracovali na stredoškolských pozíciách?
Otázkou je, čo považujete za vysokoškolský diplom. Dnes platí, že nie každý diplom je rovnaký. Formálne sú síce rovnaké, ale vecne diplomy nemajú rovnakú hodnotu. Tak to máte aj v USA. Tam sa vás tiež pýtajú, akú školu máte. Poviete MIT (Massachusetts Institute of Technology), výborne. Ak máte „školu", kde ste si len zaplatili diplom, vás neprijmeme.
U nás je to ináč.
Na Slovensku si nájde prácu takmer každý absolvent vysokej školy, teda je to nejaký kľúč k zamestnanosti. Alebo ináč: dá sa povedať, že každý, kto skončí vysokú školu, si zvýši vzdelanie. Nedá sa však povedať, že každý, kto absolvuje vysokú školu, získa aj profesiu. Dôvodom je, že niektoré študijné odbory sú všeobecnejšie ladené. Niektoré sú ladené profesijne. Niektoré produkujú veľa absolventov, ktorých trh práce nedokáže absorbovať, potom sú však odbory, po ktorých je veľký dopyt, ale študenti tam nejdú.
Ako to vzniklo?
Financovanie škôl dlhodobo nereflektuje potreby trhu práce. Je tam len minimálne prepojenie. To, čo chcú maturanti študovať, v plnej miere školy poskytnú a štát zaplatí. Školy reflektujú požiadavky maturantov, ale nie trhu práce. To, čo chce trh práce, by malo byť výraznejšie zohľadňované vo financovaní tak, aby školy boli motivované vzdelávať v odboroch, kde treba absolventov.
Čo ovplyvňuje, koľko peňazí pôjde konkrétnej škole?
Podľa počtu študentov sa rozdeľuje zhruba tretina peňazí, podľa počtu absolventov jedna šestina. Takže len študenti robia polovicu objemu peňazí. Keď mali stavebné disciplíny pokles prvákov o 20 percent, tak to v priebehu času budeme cítiť aj na financiách. Budú klesať tri - štyri roky. Ak je to teraz polovica váhy, tak výsledný pokles peňazí bude jedna desatina voči terajšiemu rozpočtu. Druhá polovica financií sa viaže na výskum.
Je v dnešnom systéme financovania niečo dobré?
Je. Napríklad, že sa výsledok novej komplexnej akreditácie premietne do financovania už nasledujúci rok, a to jednou štvrtinou financií. Dokonca výrazne lepšie budú financované školy na špičke ako tie, ktoré sú hodnotené horšie v porovnaní so stavom doteraz. Toto robí väčšie rozdiely podľa kvality. A bol som prekvapený, že to podporila aj Slovenská rektorská konferencia.
Výskum na našich školách často nie je kvalitný. Prečo?
V zahraničí je veľa vysokých škôl, ktoré nerobia výskum. A ani nemusia. Sú odbory, kde potrebujete absolventa, ale nepotrebujete, aby robil vedecký výskum. Napríklad účtovníci je evidentné, že musí byť absolvent ekonomickej univerzity, ale potrebujete, aby počas štúdia každý študent robil vedecký výskum? Touto tortúrou nemusí prechádzať každý. Takých oblastí je veľa. Napríklad Kalifornský univerzitný systém má skoro 30 vysokých škôl a len šesť z nich je výskumných, ostatné sú vzdelávacie. V Európe sa však veľmi bazíruje na výskume. Intenzívny výskum by mal byť len na vybraných univerzitách.
Obracajú sa podniky na naše vysoké školy so záujmom o spoluprácu?
Neobracajú sa tak, ako je to bežné napríklad v Kalifornii. Dávnejšie som sa stretol s človekom, ktorý mal skončenú vysokú školu v Rumunsku a vyučoval v Kalifornii na Berkeley. Hovoril mi, že keď chce zobrať diplomanta, tak musí ísť do dolinky (Silicon Valley) a presvedčiť niekoho, aby mu dal 50-tisíc dolárov na projekt. U nich je jednoduchšie takto získať zdroje ako u nás. Aj my by sme to takto chceli robiť, ale ochota a možnosti podnikateľov u nás nie sú také veľké ako tam.
Prečo?
U nás pôsobia najmä nadnárodné podniky a priorita je tu vyrábať, nie skúmať a vyvíjať nové. Druhá vec je historická. Pred 25 rokmi sme mali dobrú spoluprácu s podnikmi. Po zmene režimu sa trhy rozpadli a naši partneri sa stratili. Potom prišli investori zo zahraničia, ktorí tu rozbehli vlastné podnikanie, ale tí nepoznali vysoké školy a chýbali väzby. Mnohí ľudia začali od nuly súkromne podnikať. Postupne sa s nimi darí rozvíjať spoluprácu, ale chvíľu to trvá. Napríklad s Esetom sme teraz otvorili spoločné laboratóriá, trvalo nám to päť rokov, kým sme našli spôsob a dohodli sa. Dnes máme pripravený nový študijný program o internetovej bezpečnosti. Pre podniky robíme expertízy, ale chceme, aby sa spolupráca viac prepojila, aby sa zúčastňovali aj na výučbe.
Nemali by sa najhoršie školy zatvoriť?
Akreditačná komisia dala aj negatívne hodnotenia, ale nie vždy boli akceptované. Principiálne ide o to, ako vznikajú školy.
Ako?
Verejné školy sú zriaďované zákonom, je v ňom zoznam. Ak chcete zriadiť novú školu, musíte dať legislatívny návrh, presvedčiť parlament, a potom sa môže zriadiť a dostane sa do zákona. Jedným z veľkých problémov nášho vysokého školstva, s ktorým vysoké školy nič nevedia urobiť, je, že v 90. rokoch sa začali zakladať vysoké školy. Najlepšie v každom krajskom meste jedna. A teraz si predstavte, že by niekto mal urobiť iniciatívu, zrušiť školy. Presvedčiť parlament a zavrieť ich.
To asi nie je reálne.
Je to politicky nereálne, aby niekto politicky rozhodol o zatváraní škôl. Vždy, keď sa školy na Slovensku zatvárali, bolo to spojené s temným obdobím. To by chcelo veľkú politickú guráž. V 90. rokoch bola u nás menej ako pätina populačného ročníka na vysokých školách, ale trend v Európe bol taký, že by to malo byť až 30 až 40 percent. Vtedy sa politicky chcelo docieliť, aby viac ľudí študovalo.
To bola legitímna požiadavka, nie?
Áno, ale začali sa zakladať školy, a to nebolo najšťastnejšie. Dnes máme relatívne veľa škôl, stihli sme už „vzdelať" prakticky všetkých ľudí, ktorí nestihli vyštudovať hneď po maturite. Demografia klesá, máme o štvrtinu menej študentov a ich počet ďalej klesá. Zisťujeme, že máme veľa škôl s malým počtom študentov. Naše najväčšie školy sú príliš malé, aby bodovali vo svetových rebríčkoch, lebo rebríčky závisia aj od absolútnej veľkosti, koľko máte učiteľov a študentov, výstupov. Nevieme sa z toho vymotať. Bolo zlé rozhodnutie zakladať veľa škôl. Bolo by lepšie, keby sa rozširovali existujúce školy, keby sa viacej koncentrovali vzdelávacie i výskumné aktivity.
Majitelia firmy Eset sú investormi v Denníku N
VERONIKA FOLENTOVÁ, reportérka
Demografia klesá, máme o štvrtinu menej študentov a ich počet ďalej klesá. Zisťujeme, že máme veľa škôl s malým počtom študentov. Naše najväčšie školy sú príliš malé, aby bodovali vo svetových rebríčkoch, lebo rebríčky závisia aj od absolútnej veľkosti, koľko máte učiteľov a študentov, výstupov. Nevieme sa z toho vymotať.
Robert Redhammer (52)
Rektor Slovenskej technickej univerzity (od roku 2011) je členom viacerých vedeckých výborov a predsedom Rady pre vedu a techniku Rady vysokých škôl. Na STU zodpovedal za vybudovanie Univerzitného technologického inkubátora. Vytvoril Výskumné centrum STU a vypracoval koncept vedecko-technologického parku. Inicioval založenie univerzitnej obchodnej spoločnosti STU Scientific.